Biblia priťahovala pozornosť ľudí v každej dobe. V stredoveku ľudia za poznanie tejto knihy často platili tú najvyššiu cenu - cenu vlastného života. Čo týchto ľudí k Biblii priťahovalo?
Až do vynálezu kníhtlače znamenala Biblia celý majetok. Biblií bol nedostatok, pretože ručné opisovanie takej rozsiahlej knihy bolo veľmi prácne. Situácia sa začala meniť v dobe, keď začali vznikať organizácie, ktoré sa zaoberali prekladom, tlačou a distribúciou Biblií – biblické spoločnosti. Záujem o túto knihu z roka na rok stúpal tak, že biblické spoločnosti len ťažko mohli uspokojiť dopyt. Nič na tom nezmenila ani skutočnosť, že mnohí filozofi, politici aj vedci začali tvrdiť a „dokazovať“, že učenie Biblie je prekonané a nepravdivé. Vďaka vedecko-technickému pokroku začali ľudia budovať nový svet, „svoj raj“ v ktorom už nebolo miesto pre Boha, o ktorom píše Biblia.
Zdalo sa im, že ateistická filozofia ľudí plne uspokojí, že ľudia vyriešia svoje problémy sami. Dnes sa však všetkým triezvo uvažujúcim ľuďom javí situácia inak. Ľudia si uvedomujú, že ako jedinci aj ako spoločnosť potrebujú návrat k starým mravným hodnotám, novú orientáciu, dobrú radu a pomoc niekoho mocnejšieho. A preto znovu berú do rúk Bibliu.
Od chvíle, kedy jeden člen Napoleonovej výpravy objavil kameň z Rozety, v krajinách Orientu prepukla archeologická horúčka. Rôzne expedície, celé tímy odborníkov začali prekopávať staré sídliská. Pred očami užasnutých ľudí začali ožívať tisícročia staré civilizácie, objavovali sa mestá o ktorých sa zmieňovala iba Biblia. Do múzeí v Európe a v Amerike sa začali hrnúť veľkolepé nálezy zo staroveku. Podobne to bolo aj v Egypte. V „Údolí kráľov“ sa už vystriedalo veľa expedícií a zdalo sa, že tu už nikto nemôže nájsť nič mimoriadne.
Pätnásť dlhých rokov prichádzal do Údolia kráľov anglický archeológ Carter s presvedčením, že tam musí byť ešte jeden hrob egyptského panovníka. Keď istý bohatý Angličan videl Carterove nadšenie a nezlomnú vieru, rozhodol sa, že bude hradiť výdavky na jeho archeologický výskum.
Celé Údolie kráľov bolo už prekopané. Zostávalo už len jedno miesto – tam, kde ostatné expedície vyvážali hlinu a sutinu. Carter sa rozhodol pracovať práve na tomto mieste. Zasnene sa naň pozrel a povedal: „Nejaký hlas mi už vyše desať rokov hovorí: Nevzdávaj sa! Pokračuj v hľadaní. Keď vytrváš, nájdeš hrob kráľa Tutanchamona.“
4. septembra 1922 nastal nezabudnuteľný deň. Carter objavil hrob mladého panovníka. V hrobke bola zlatá rakva s mumifikovaným telom kráľa. Na rakve obloženej ťažkým plášťom zo zlata vážiaceho desiatky kilogramov, ležal malý myrtový venček od jeho manželky. Toto posolstvo lásky prežilo v hrobe celé tisícročia.
Biblia sa podobá opísanému Údoliu kráľov. Mnohým dnešným ľudom sa zdá, že im táto stará kniha už nemá čo povedať, že je jej učenie zastaralé, nemoderné, prekonané. A predsa to nie je pravda. Táto kniha obsahuje väčšie poklady a hodnoty než hrobka egyptského panovníka. Obsahuje viac než historicky pravdivé údaje. Obsahuje staré a dodnes platné posolstvo lásky Niekoho, kto nás má skutočne rád.
Daniel, jeden z pisateľov Biblie, šesť storočí pred Kristom napísal pozoruhodnú predpoveď:
„A ty Danielu, zavri tieto slová a zapečať knihu až do času, keď bude mať byť koniec. Mnohí budú skúmať a rozmnoží sa vedomosť.“(Daniel 12,4)
Nasledujúce údaje nám približujú veľký nárast záujmu o Bibliu:
V roku 1947 sa svete vytlačilo a rozšírilo 14 miliónov celých Biblií, Nových zákonov a rôznych častí Biblie. V roku 1955 to bolo už 25 miliónov. V roku 1963 to bolo 52 miliónov, v roku 1966 už 87 miliónov a v roku 1988 tento počet vzrástol na 692 miliónov.
Vydávanie celých Biblií a jej častí:
| Rok | Počet vydaných výtlačkov |
|---|---|
| 1947 | 14 miliónov |
| 1955 | 25 miliónov |
| 1963 | 52 miliónov |
| 1966 | 87 miliónov |
| 1988 | 692 miliónov |
Odhaduje sa, že v roku 2014 bolo na svete v obehu asi 5-6 miliárd Biblií, Starých/Nových zákonov, Evanjelií a rôznych častí Biblie.
Biblia a jej časti už boli preložené do väčšiny používaných jazykov. Položme si dôležitú otázku: Čo vyvoláva taký veľký záujem o túto knihu? Dôvodov je určite veľa. Niektorí ľudia si ju zaobstarajú preto, lebo ju majú druhí. Ďalších priťahuje jej historickosť. Väčšina ľudí však chce túto knihu preto, lebo sa potrebujú zorientovať v tomto zmätenom svete, potrebujú silu, nádej do budúcnosti a vedomie, že je tu Niekto, kto má o nich záujem.
BIBLIA JE KNIHA, ktorá:
Biblia je Božím listom pre človeka, jeho listom pre teba.
Bude dobré sa zamyslieť nad tým, s akou úctou, obdivom a vďačnosťou o Biblii hovorili a dodnes hovoria naozaj významní ľudia.
Začnime tromi výrokmi ústrednej postavy Biblie - Ježiša Krista, ktorý Písmo stotožnil so svojím slovom: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.“ (Mat 24,35)
Svojim súčasníkom vytýkal, že sa v živote neorientujú správne práve preto, lebo sa dôkladnejšie nezoznámili s tou knihou, ktorú Boh dal ľuďom ako mapu na ceste života. Jeho výčitka je platná dodnes: „Blúdite, ste na omyle, pretože nepoznáte Písmo ani Božiu moc.“ (Mar 12,24)
Preto vyzýva každého človeka, aby sa s Bibliou zoznámil: „Skúmajte celé Písmo, ... práve ono svedčí o mne.“ (Ján 5,39)
Hodnotu Biblie pre život poznali mnohí význační mužovia dejín. Jan Hus vo svojom liste z väzenia 19. 1. 1415 napísal list pánovi Jánovi z Chlumu a v ňom píše: „Milostivý pane, zaobstarajte mi Bibliu a pošlite mi ju. Písmo sväté je bránou k viere, viera je bránou ku Kristovi a Kristus je bránou do neba.“ Preto Jan Hus na inom mieste napísal: „Rád čítaj Bibliu, zvlášť Nový zákon.“
Jan Ámos Komenský (1670) napísal: „A keďže náš Pán Písma sväté spytovať poručil, odkazujem ti za dedičstvo knihu Božiu, Bibliu svätú, ktorú synovia moji z pôvodných jazykov do češtiny s usilovnosťou veľkou uvodili a Pán Boh to tak požehnal, že málo ešte je národov, ktoré by tak pravdivo, vlastne i jasne svätých prorokov a apoštolov v jazyku svojom hovoriť počuli. Prijmi to teda za svoj vlastný klenot, vlasť milá, a užívaj to na slávu Božiu a na svoje dobré vzdelanie.“
Mysliteľ Immanuel Kant (1804) o Biblii napísal: „Existencia Biblie ako knihy pre ľud je najväčším dobrodením pre ľudstvo. Každý pokus znížiť Bibliu a zmenšiť jej význam je zločinom proti celému ľudstvu.“
Podobne to vyjadril aj básnik Henrich Heine (1856): „Aká je to kniha! Je v nej celý svet - počiatok i koniec, zasľúbenia aj naplnenia, zrodenie i smrť, celá ľudská dráma je v tejto knihe.“
Abraham Lincoln, prezident Spojených štátov, o Biblii napísal: „Čo sa týka tejto veľkej knihy, chcem povedať len to, že v nej máme ten najlepší dar, aký vôbec Boh dal ľudstvu.”
Anglický básnik Lord Byron pokračuje, keď hovorí: „V tomto veľkom diele je ukryté tajomstvo všetkých tajomstiev. Šťastní sú ľudia, ktorým Boh dal milosť, aby tejto knihe rozumeli.“
Ako posledného si uveďme francúzskeho filozofa Jeana Jacqua Rousseaua: „Rád priznávam, že obdivujem Písmo Sväté a že posvätnosť evanjelia sa dotýka môjho vnútra. Aké nepatrné sú diela filozofov v porovnaní s Bibliou! Je vôbec možné, aby kniha taká jednoduchá, a predsa taká vznešená bola len dielom ľudí? Je možné, aby ten, o ktorého živote píše, bol iba človekom?“
Všetci títo ľudia písali svoje vyznania o Biblii na základe vlastného poznania, skúseností s Bibliou a nielen na základe rozprávania iných. Vyjadrovali sa o tom, čo sami spoznali a prežili. Rovnakú možnosť má každý z nás.
V roku 1947 vzrušili kresťanskú verejnosť veľkolepé nálezy pri Mŕtvom mori. Jeden beduínsky pastier objavil niekoľko skalných jaskýň, v ktorých boli ukryté rukopisy biblických kníh staré takmer dve tisícročia. Okrem toho bádatelia odkryli staré sídlo náboženskej skupiny Esejcov. Obidva tieto nálezy nám umožnili oveľa lepšie pochopiť proces vzniku a písania biblických kníh.
V dávnych dobách sa písalo na papyrus. Bol to materiál zhotovený z rozrezaných a priečne zlepovaných stvolov trstiny, ktorá rástla v Egypte. Pre vzácnejšie diela sa používal pergamen - jemne vypracovaná koža mladých kôz a oviec. Dlhé stáročia sa písalo zaostreným brkom a černidlom. Písalo sa na zvitky, ktoré sa pri písaní a čítaní prevíjali. Keď sa taký zvitok pravidelne používal pri náboženských úkonoch, samozrejme ani napriek šetrnému zaobchádzaniu nevydržal dlho. Preto sa nám nezachoval ani jeden originálny rukopis biblickej knihy. Nálezy rukopisov v jaskyniach pri Mŕtvom mori však posunuli hranicu doby, z ktorej sa nám dochovali rukopisy biblických kníh, o 500 až 600 rokov dozadu.
Židia mali pre opisovanie aj pre používanie zvitkov veľmi prísne normy. Akonáhle sa rukopis stal kvôli opotrebovaniu nečitateľný, museli ho vyradiť na zvláštne miesto, alebo zničiť. V Palestíne boli zriadené celé strediská opisovačov. Jeden muž predčítaval z originálneho textu a ostatní písali. Po napísaní určitého úseku textu sa počítali písmená. Tento precízny postup bol zárukou toho, že opisy boli verné a v texte bolo len nepatrné množstvo chýb. Textové chyby vôbec nepozmenili zmysel textu. Odborníci, ktorí sa zaoberajú štúdiom originálneho textu a jeho porovnávaním s dnešným znením tvrdia, že „v základe je biblický text úplne vierohodný“.
Je zaujímavé, že všetkých 66 kníh, ktoré už v roku 100 po Kr. tvorili Bibliu, sa dochovalo až do dnešných dní. V porovnaní s tým napr. zo 142 kníh rímskej histórie od Lívia zostalo iba 5 a to ešte neúplných. Zo 14 kníh Tacitových sa zachovalo štyri a pol zväzku. Množstvo kníh z tej istej doby, z ktorej je Biblia sa zachovalo len v zmienkach iných autorov. Keď tieto skutočnosti porovnáme s Bibliou, vidíme, že jej Autor sa sám postaral o to, aby táto kniha prežila všetky prenasledovania, ničenia, kritiku a výsmech a aby prehovorila jasnou rečou aj v dnešnej dobe. Veď jej posolstvo má ľuďom čo povedať!
Starý zákon, prvá časť Biblie, bol napísaný len židovskými pisateľmi v hebrejčine v rozmedzí 16. až 4. storočia pred Kristom. Iba niekoľko málo častí (knihy Daniel a Ezdráš) bolo napísaných aramejsky. Počas posledných štyroch storočí pred Kristom sa ustálil zoznam 39 kníh Starého zákona a v roku 93 po Kr. bol v prímorskom meste Jamnei na židovskom koncile uznaný za právoplatný kánon (zbierka, zoznam).
Novozákonné spisy napísali kresťania prevažne židovského pôvodu. Medzinárodným komunikačným jazykom tej doby bola gréčtina, a preto bol Nový zákon napísaný po grécky. Bol napísaný v rozmedzí od roku 40 do roku 100 po Kr.. Koncom storočia sa ustálil výber spisov Nového zákona v počte 27 kníh a tento počet neskôr uznali a kanonizovali cirkevné koncily.
Keďže kresťanstvo bolo koncom prvého storočia najrýchlejšie sa šíriacim náboženstvom, dostalo sa aj za hranice vtedajšej Rímskej ríše. Bibliu teda bolo potrebné prekladať aj do jazykov ďalších národov. Preto sa nám okrem rukopisov v hebrejčine a gréčtine dochovalo množstvo opisov prekladov v iných cudzích jazykoch. Neskôr nastala doba úpadku cirkvi, doba jej mocenských snáh, a v dôsledku toho bola Biblia vylúčená zo života obyčajných ľudí. Bola „uväznená“ za stenami kláštorov, takže k nej mala prístup len obmedzená vrstva ľudí, ktorí navyše museli ovládať latinčinu.
Dnes je situácia iná. Každý záujemca môže mať svoju vlastnú Bibliu. No náš problém je iný. Poctivé skúmanie tejto úžasnej knihy si vyžaduje čas – a práve ten je hodnotou, ktorú mnohí ľudia nechcú obetovať. V tomto prípade sa nám však investovaný čas a námaha bohato vyplatí, pretože sám Autor Biblie hovorí: „Blahoslavený (šťastný) je ten, kto číta slová tohto proroctva a blahoslavení sú tí, ktorí počúvajú a zachovávajú všetko, čo je napísané v ňom.“ (Zj 1,3) Aký konkrétny úžitok prinesie človeku štúdium tejto knihy? Nechajme prehovoriť samotnú Bibliu:
„Môj synu, nezabúdaj na moje naučenia, tvoje srdce nech dodržiava moje prikázania. Predĺžia ti dni a roky života a naplnia ťa pokojom...Tak nájdeš milosť a uznanie v očiach Boha i ľudí.“ (Prísl 3,1-4)
Archeológ Carter, ktorý objavil hrobku panovníka Tutanchamona, musel najprv odstrániť hromadu hliny, ktorú tam navozili robotníci iných expedícií. Podobne je to aj s vierou v Boha, s dôverou v Bibliu. Ľudia na Bibliu navŕšili hromadu predsudkov, nedôvery a posmechu. Skôr než pristúpime k štúdiu Biblie, musíme sa zbaviť vžitých nesprávnych predsudkov (samozrejme nie zdravej túžby po poznaní a kritickosti). Potom nájdeme nielen veľké mravné hodnoty, ale aj „myrtový venček“ - posolstvo lásky od Boha.
Prvý predsudok proti Biblii: „Písali ju ľudia, a predsa táto kniha (i kresťania) vyhlasuje, že je Slovom Božím.“ Ako to teda je?
Bibliu naozaj napísali ľudia. Táto kniha nespadla z neba, ako to tvrdia vyznávači niektorých náboženstiev o svojich knihách. Biblia bola napísaná v priebehu 16 storočí židovskými pisateľmi v židovskom prostredí. Pisatelia jednotlivých kníh Biblie však s úplnou istotou vyhlasujú, že písali skutočnosti, ktoré im zjavil Boh. Pisatelia Biblie často ani nechápali to, čo mali napísať. Otvorene hovoria o tom, že boli „inšpirovaní“, že ich „viedol Duch svätý.“
Apoštol Pavol to zhrnul slovami: „Každé Písmo je vdýchnuté Bohom“ (2Tim 3,16).
Apoštol Peter vyjadril inými slovami to isté: „Z popudu Ducha Svätého hovorili ľudia, poslaní od Boha“ (2 Pet 1,21).
Apoštolovi Jánovi po konkrétnom videní Kristus povedal: „Napíš teda to, čo si videl - to, čo je, i to, čo sa má stať potom“ (Zj 1,19).
Pisatelia Biblie mnohokrát písali o takých skutočnostiach, o ktorých vo svojej dobe nemohli mať ani poňatia, pretože ich pravdivosť dokázali len objavy vedy 20. storočia.
Mnoho ľudí sa domnieva, že Biblia neobstojí pod kritickým skúmaním rozumu.
Toto je ďalší predsudok, ktorý sa rozšíril pod vplyvom neserióznej propagandy. Tvrdí, že Biblia je len pre obmedzených, nevzdelaných ľudí, že neznesie dôkladné skúmanie. Vyžaduje vraj len bezmedznú vieru, bez kritiky rozumu.
Pravdou je však pravý opak! Boh nás priamo vyzýva, aby sme posudzovali dôkazy, ktoré v Biblii predkladá: „Spytujte Písma“ (Ján 5,39). Máme napodobňovať obyvateľov Bereje, ktorí si vypočuli kázanie Pavla a potom „každý deň skúmali Písma, či je tomu tak“ (Sk 17,11).
Je veľmi smutné, keď niekto odsudzuje Bibliu ako neserióznu a nespravodlivú bez toho, aby sa s ňou dôkladne zoznámil.
Ďalšou námietkou voči Biblii je názor, že veda už biblické správy vyvrátila.
V poslednej dobe sa muselo mnoho názorov a hypotéz opraviť a môžeme povedať, že vedecký výskum 20. storočia dokazuje pravdivosť mnohých biblických výpovedí. Z mnohých príkladov si uveďme jeden z oblasti lekárstva.
Len koncom minulého storočia lekári objavili baktérie a vírusy ako pôvodcov chorôb a pochopili spôsoby prenášania nákazy.
Mojžiš však poznal už v 15. storočí pred Kristom účinné spôsoby ochrany pred nákazou i základné hygienické a karanténne pravidlá. Boh mu povedal, aby chorých oddelil, aby bývali až za táborom a ľudia, ktorí ich ošetrovali, mali mať rúško na ústach. Pri dotyku s chorým na malomocenstvo, alebo s mŕtvym sa mal človek umyť v tečúcej vode a vyprať svoj odev.
Odkiaľ mal Mojžiš tieto poznatky a skúsenosti? Bol to Boh, ktorý mu to zjavil, pretože si prial, aby ľudia boli zdraví a šťastní.
Máme tu množstvo dôvodov, prečo môžeme Biblii dôverovať, a keď ju budeme sami pozorne čítať, nájdeme ich ešte oveľa viac.
1. Koľko kníh má Starý zákon a v akom časovom rozpätí bol napísaný?
2. V akom jazyku bol napísaný Starý zákon a v akom Nový zákon?
3. Prečo bola Biblia napísaná? Čo má táto kniha ľuďom oznámiť?
4. V ktorom roku boli kanonizované knihy Starého zákona?
5. Slovo „kánon“ znamená:
6. Preštuduj si obsah - zoznam kníh celej Biblie – Starého i Nového zákona (najlepšie je naučiť sa ho postupne naspamäť), aby si bol schopný samostatne hľadať v Biblii a orientovať sa.
Biblické odkazy sa uvádzajú skratkou - napr.
Iz 41,42
Iz = Izaiáš - názov knihy
41 = prvé číslo - kapitola
42 = druhé číslo - verš, očíslovaná veta
ODPOVEDZ POMOCOU BIBLIE
7. Aké ďalšie výrazy pre označenie Biblie nachádzame v nej samotnej? Ján 17,17; Rim 1,16; 2 Tim 3,15.
8. K čomu je Biblia prirovnaná a prečo? Žalm 119,105; Žid 4,12
9. Akým spôsobom oznamoval Boh ľuďom skutočnosti, ktoré zapísali v Biblii? Ezech 2,1-4; Zj 1,19
10. Ktorú ústrednú postavu sa nám Biblia snaží priblížiť? Ján 5,39; Sk 1,1-3
11. Aký praktický dopad na život človeka má štúdium Biblie? 2 Tim 3,16-17
12. Čoho sa máme pri štúdiu Biblie vyvarovať? Zj 22,18-19
13. Čo sa myslí slovami „pridať“ a „ubrať“?