Keď Boh tvoril vesmír, svet, prírodu a človeka, jeho stvoriteľské dielo zahŕňalo nielen projektovanie a následnú realizáciu premyslených plánov, ale aj ustanovenie poriadku a zákonov pre celé stvorenie. Celý vesmír, živá aj neživá príroda, malý atóm práve tak ako Človek sa svojím myslením, správaním a konaním - všetko sa riadi určitými zákonmi. Boh tieto zákony premyslel a ustanovil, my ich len objavujeme a využívame. V nekonečnom vesmíre nachádzame zákony gravitácie, vyváženosti hmoty a energie, na našej Zemi môžeme skúmať tisíce a tisíce ďalších prírodných zákonov. Príroda sa nimi riadi úplne samovoľne a my sme im podrobení nezávisle na svojej vôli. Aj keby sme sa snažili akokoľvek, nedokážeme nestarnúť, nepadať...
Okrem prírodných zákonov Boh ustanovil rad ďalších zákonov - pre dobro človeka. Sú to etické a mravné normy správneho myslenia, konania, medziľudských vzťahov a celého života. Tým najstručnejším a najdôležitejším zákonom je biblické „Desatoro“. Aj keď my v slove „zákon“ cítime určite „obmedzenie“, Boží zákon nás neobmedzuje, naopak, chráni nás. Boh si od počiatku prial, aby sa ľudia riadili pravidlami pre život, ktoré ustanovil. Sú totiž „hradbou“ chrániacou všetko, čo je nám na svete drahé. V tomto zmysle píše o Božom mravnom zákone Mojžiš:
„A Hospodin nám prikázal, aby sme činili všetky tieto ustanovenia bojac sa Hospodina, svojho Boha, nato, aby nám bolo dobre po všetky dni, a aby nás zachoval nažive, ako je tomu dnes.“ (5 Moj 6,24)
Skúsme si predstaviť hradbu okolo mesta. Chráni všetky inštitúcie - domovy, školy, cirkev, vládu, prácu, poskytuje pocit bezpečia a mieru, chráni slobodu a zdravie, hojnosť a šťastie. Akonáhle sa niekde hradba zborí, ohrozí to mnohé z týchto hodnôt.
„Oj, aby si bol pozoroval na moje prikázania, bol by tvoj pokoj ako rieka a tvoja spravodlivosť ako vlny mora!“ (Iz 48,18)
„Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožných, na ceste hriešnikov nestojí a na stolici posmievačov nesedí. Ale má záľubu v zákone Hospodinovom a o jeho zákone rozmýšľa dňom i nocou. A bude ako strom, zasadený nad potokmi vody, ktorý dáva svoje ovocie svojím časom, ktorého list nevädne, a všetko, čokoľvek bude robiť, podarí sa mu.“ (Žalm 1, 1-3)
Skúsme si premietnuť odpovede na dve protichodné otázky:
Až dodnes platia prírodné zákony, ktoré stanovil Boh. Je veľmi nemúdre pokúšať sa ich nerešpektovať. Vždy sa to kruto vypomstí. Dodnes však platia aj Božie zdravotné a zvlášť mravné zákony. Ich porušovanie sa vypomstí rovnako ako porušovanie základných fyzikálnych zákonov. Preto je veľmi dôležité o nich premýšľať a hľadať cesty, ako sa nimi v živote riadiť, aby nás život bol krajší a bohatší.
„Ale iba toto som im prikázal a povedal som: Počúvajte na môj hlas, a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom, a budete chodiť po každej ceste, ktorú vám prikážem, aby vám bolo dobre.“ (Jer 7,23)
“Môj synu, ak prijmeš moje slová a schováš moje prikázania u seba, tak, aby tvoje ucho pozorovalo na múdrosť, a ak nakloníš svoje srdce umnosti... vtedy porozumieš bázni Hospodinovej a nájdeš známosť Božiu.“ (Prísl 2,1-5)
„Môj synu, nezabudni môjho naučenia, a tvoje srdce nech pozoruje na moje prikázania, lebo ti pridajú dlhosti dní a rokov života i pokoja... a tak nájdi milosť a výborný rozum v očiach Boha i ľudí... To bude zdravím tvojmu životu...“ (Prísl 3,1-8)
Pre lepšie pochopenie si rozdeľme zákonov podľa oblastí života, v ktorých pôsobia. Mnohým zákonom sme podriadení nezávisle od našej vôle a v žiadnom prípade ich nepovažujeme za obmedzenie osobnej slobody (čas, gravitácia...). Mnoho ľudí sa však odmieta riadiť napr. zdravotnými princípmi a potom títo otroci chuti trpia následkami ich porušovania. Rešpektovanie mravného zákona leží plne v našej moci, môžeme či nemusíme sa jeho zásadami riadiť, avšak dôsledkom sa nevyhneme, aj keď prichádzajú trochu neskôr:
„Pretože sa ihneď nevykonáva súdny výrok za zlý skutok, preto je plné srdce synov človeka v nich robiť zlé.“ (Kaz 8,11)
1. Fyzikálne prírodné zákony
Biblia nie je učebnicou žiadnej vedy alebo prírodnej disciplíny, pokiaľ sa však o fyzikálnych skutočnostiach zmieňuje, je vždy podivuhodne presná. 1 Moj 1,14 píše o behu a rozdelení času. 1 Moj 1,24 sa zmieňuje o zákonoch genetiky, o živočíšnych druhoch. Job 26,7 berie vážne gravitáciu. Jób 28,25 hovorí o atmosférickom tlaku. Žalm 147,4.5 sa zmieňuje o štruktúre vesmíru a Kol 1,17 ukazuje na Stvoriteľa ako na primárny zdroj energie. Job 36,27-29 a Kaz 1,5-7 hovoria o kolobehu vody na našej planéte.
Žijeme vo svete, ktorý sa riadi vopred stanovenými zákonmi. Bez nich by život nebol možný. Postupne objavujeme a využívame rôzne prírodné zákony, fyzikálne, matematické, určujúce zloženie hmoty a zisťujeme, že celý svet je rovnako ako nepatrný atóm presne vyváženým mechanizmom. Každé narušenie tohto celku je nebezpečné. Dnes sa nám ako ľudstvu začína mstiť hrubé pošliapavanie týchto zákonitostí, narušením krehkej rovnováhy prírodných zákonov. Človek, zaslepený vidinou materiálnych hodnôt, narušil ekologickú rovnováhu prírody presne tak, ako o tom píše prorok Izaiáš už v 8. storočí pred Kristom:
„Pretože i tá zem je poškvrnená pod svojimi obyvateľmi, lebo prestúpili zákony, zmenili ustanovenie, zrušili večnú zmluvu. Preto...“ (Iz 24,5)
Apoštol Pavol dodáva, že zem trpí a čaká na vyslobodenie (Rim 8,19-23).
2. Zákony občiansko-právne
Ďalšou v Biblii spomínanou oblasťou zákonov sú tie, ktoré vymedzovali a určovali vzájomné vzťahy ľudí a podmienky ich spolužitia. Platili zvlášť pre národ Izraelský, žijúci v Palestíne. V Starom zákone nachádzame nasledujúce „balíky“ zákonov:
V starozákonných knihách nachádzame rad ďalších občianskoprávnych zákonov, ktoré tvorili právny poriadok židovského národa po dlhé stáročia.
3. Zdravotné zákony
Boh - Stvoriteľ dokonalého ľudského organizmu postavil človeka do krásneho a zdravého prostredia a prial si, aby sa ľudia starali o svoje zdravie. Zdravie je jednou z najväčších životných hodnôt. Podmieňuje pocit šťastia. Zdravie v Božom ponímaní však znamená viac než neprítomnosť choroby - zahŕňa celého Človeka, jeho telo, ducha i duševnú oblasť. Ľudia môžu zdravo jesť, a predsa môžu byť duchovne či mravne chorí!
Apoštol Pavol zdôrazňuje, že na Kristov príchod musí byť pripravený celý Človek: telo, duch i duša (1 Tes 5,23) Je pozoruhodné, že túto celostnú filozofiu (zahŕňajúcu celého človeka) podporoval Pán Ježiš. Mat 9,35 hovorí, že „učil“ - pôsobil na „dušu“ - sídlo myslenia a citov; „Kázal“ a tým budoval „ducha“ - oblasť človeka, ktorá komunikuje s Bohom a „uzdravoval“ telesné neduhy, dbal o zdravie tela. Jeho pomoc zahŕňala celého človeka.
Prvé zdravotné princípy dal Boh ľuďom už v raji. Týkali sa ich stravovania. Boh ľuďom odporučil výhradne vegetariánsku stravu (1 Moj 1,29). Dnešné zdravotné výskumy potvrdzujú, že vegetariánska, správne vyvážená strava je pre človeka tou najzdravšou. Neskôr, keď ľudia začali konzumovať mäso, Boh rozdelil zvieratá na „čisté“ a „nečisté“, na tie, ktoré sú vhodné na konzumáciu a tie, ktorých mäso je úplne nezdravé (1 Moj 7,2 a 3 Moj 11. kap.) . Ak tieto zdravotné opatrenia platili už od doby potopy a neskôr aj v čase dejín Izraela, bolo by pochabé sa domnievať, že dnes už neplatia. Ľudský organizmus sa nezmenil a negatívne účinky nezdravých jedál tiež nie.
Biblia v oblasti zdravotných princípov hovorí o škodlivosti požívania alkoholu (Prísl 23,29-35), o škodlivosti požívania tuku (3 Moj 3,17). Keď niekto ochorel nákazlivou chorobu, bol umiestnený mimo tábor - do „karantény“ (3 Moj 13,46). Ústami Mojžiša Boh Izraelitom oznámil správne zásady hygieny, potrebu umývania v tečúcej vode. Ľudia pred tisícročiami mohli vedieť, že tlak obťaženého svedomia (stresu, depresie) má účinky na zdravie tela (psychosomatické väzby) a odpustenie vracia zdravie (Žalm 32,1-5). Ak sa ľudia boli ochotní riadiť zdravotnými zákonmi a počúvať Boha, Boh im zaručoval zdravie (2 Moj 15,26). Tento princíp je platný dodnes.
4. Náboženské obradné predpisy - ceremoniálny zákon
Boh si vyvolil Izraelský národ, aby mu zjavil svoj plán záchrany ľudstva v Kristovi, a prial si, aby sa o tieto poznatky cieľavedome delili s ostatnými národmi (5 Moj 7,7.8). V ranom štádiu ich dejín používal formu „názorného“ vyučovania, aby pochopili Boží spásny plán. Nechal v Izraeli postaviť svätyňu (2 Moj 25,8), v ktorej kňazi vykonávali rôzne obrady pre zmierenie ľudí s Bohom (Žid 9,1-8). Základom bol systém obetí zvierat, ktoré boli predobrazom obete Božieho Syna, Ježiša Krista (Žid 9,11-14). Zvlášť 2. a 3. kniha Mojžišova do detailov popisuje celú obradnú službu. Vykresluje pravidlá pri rôznych obetiach, opisuje rôzne druhy obetí, zariadenie svätyne, rad izraelských sviatkov počas roka, miesto a úlohu kňazov v Izraeli. Celý tento súbor predpisov obradného zákona mal však dočasnú platnosť - do okamihu Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. V tej chvíli sa obraz stal skutočnosťou a stratil svoj význam. Preto sa v okamihu Kristovej smrti roztrhla opona v jeruzalemskom chráme (Mat 27,51). Apoštol Pavol potom jasne píše, že tento obradný systém prestal platiť (Kol 2,14-17). Židia, ktorí však tento náboženský systém prepracovali do najmenších detailov, doplnili ho radou svojich predpisov a po stáročia ho držali, nedokázali sa s ním rozlúčiť ani vo chvíli, kedy ho prišiel naplniť sám Boží Syn. Preto Krista zavrhli a ukrižovali!
5. Mravný Boží zákon - DEKALÓG (Desatoro)
Medzi ostatnými zákonmi zaberá Desatoro zvláštne dôležité miesto. Princípy tohto zákona Boh vtlačil ľuďom do srdca už v okamihu stvorenia (Rim 2,14.15). Keď hriech v priebehu dejín tieto princípy v ľudskom srdci zotrel, Boh sa rozhodol, že tento najdôležitejší zákon Izraelcom pripomenie za mimoriadnych okolností. Zatiaľ čo sa ľud zhromaždil okolo hory Sinaj, Mojžiš vzal dve vopred pripravené kamenné dosky a vstúpil do Božej prítomnosti na horu. Potom za sprievodu neobvyklých javov Boh svojím prstom na kamenné dosky napísal desať základných princípov ľudského myslenia a konania. (Pozri 2 Moj 19, a 20. kapitolu.)
Na prvej doske boli napísaná štyri prikázania, vymedzujúce vzťah človeka k Bohu - ich základom je však láska k Bohu (Mat 22,36-38). Na druhej doske sa nachádza ďalších šesť prikázaní, ktoré upravujú vzťah človeka k človeku v rôznych životných situáciách. Ich základom je opäť láska - k blížnym (Mat 22,39.40).
Biblia píše o Desatore veľmi často. Preto sa pod termínom „zákon“ veľmi často mieni Desatoro. Tento stručný a výstižný zákon platí na svete od začiatku a bude pre ľudí záväzným vodítkom až do Kristovho príchodu.
„Suma všetkého toho, čo si počul: Boj sa Boha a ostríhaj jeho prikázania, lebo to je povinnosťou každého človeka.“ (Kaz 12,13) Desatoro je hradbou, ktorá chráni ľudskú spoločnosť po celý čas jej trvania. Napriek tomu mnohí dnešní ľudia žijú, „ako chcú“, bez mravných zásad! Sú však šťastní? Je stav dnešnej spoločnosti po morálnej stránke uspokojivý? Zodpovední ľudia sa priamo hrozia nebývalého rozmachu zla, sebectva a nemravnosti.
Jeden mladý muž sa v rozhovore spýtal duchovného, ako dlho ľudia poznajú Boží zákon. Keď dostal odpoveď, poznamenal; „Tri tisíce rokov! Za túto dobu mohli byť ľudia oveľa, oveľa ďalej.“ Mal pravdu.
1. Boží zákon je zákonom lásky
Boh dal ľuďom svoj zákon z lásky, pretože vedel, že ho môže uchrániť od hriechu a od všetkých negatívnych dôsledkov neposlušnosti vrátane smrti. Preto sa v každom jednotlivom prikázaní aj v celom zákone skrýva láska. V tomto zmysle o ňom hovoril Pán Ježiš:„Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je to veľké a prvé prikázanie.“ (Mat 22,36-38) Kristus tu hovorí o prvých štyroch prikázaniach z prvej dosky zákona, ktoré vyjadrujú, aký má mať človek vzťah k Bohu. Potom pokračuje a hovorí: „A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba!“ (Mat 22,39)
Tu vidíme lásku k druhým ľuďom vyjadrenú v konkrétnych situáciách, ako ich uvádza ďalších šesť prikázaní zaznamenaných na druhej doske. Neexistuje ZÁKON BEZ LÁSKY ani LÁSKA NEPLNIACA ZÁKON. Láska sa nezdráha počúvať správne životné princípy.
Apoštol Pavol o tomto vzťahu napísal: „...kto miluje blížneho, naplnil zákon. Lebo: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nepovieš falošného svedectva, nepožiadaš, a ak je aké iné prikázanie, to všetko sa zahrňuje v slove: Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba. Láska nerobí blížnemu zlého, a teda plnosťou zákona je láska.“
Keď sa pozorne zamyslíme nad jednotlivými prikázaniami Desatora, ako nám ich predkladá Biblia, potom zistíme, že hovorí o láske a úcte k Bohu a k ľuďom (2 Moj 20,1-17).
| OBSAH | SHRNUTIE |
| I. doska | KLAŇAJ SA JEDINE BOHU A MILUJ HO |
| Nebudeš mať iných bohov predo mnou | (uctievaj len Boha) verš 3 |
| Nebudeš se klaňať obrazom | (cti Boha priamo a duchom.) verš 4-6 |
| Neznesvätíš Božie meno | (správaj se k nemu s úctou) verš 7 |
| Zachovávaj bohoslužobný deň | (cti ho pravidelne) verš 8-11 |
| II. doska: | PREJAVUJ LÁSKU A ÚCTU K DRUHÝM |
| Cti rodičov | (maj úctu k rodičom) verš 12 |
| Nezabiješ | (maj úctu k životu, chráň ho) v. 13 |
| Nezosmilníš | (maj úctu k manželstvu a domovu) v. 14 |
| Nepokradneš | (maj úctu k právam iných) v. 15 |
| Nepovieš falošné svedectvo | (úcta k právam a dobrému menu svojich blížnych) v. 16 |
| Nebudeš závidieť | (maj úctu k právam a vlastníctvu iných. Stráž svoje pohnútky) v. 17 |
Znovu a znovu si overujeme, že Boží zákon sa bezprostredne spája s láskou. Boh nám ho z lásky dal. Jeho obsahom je láska - k Bohu a k ľuďom. A riadiť sa ním dokážeme zase len z lásky k Bohu:
„Ak ma milujete, ostríhajte moje prikázania... Kto má moje prikázania a ostríha ich, to je ten, kto ma miluje;“ (Ján 14,15.21)
2. Účel, pre ktorý Boh svoj zákon ľuďom dal
Otázka Božieho zákona a nášho vzťahu k nemu znamená viac než štúdium zaujímavej látky. Je to otázka večného života, je to jedna z najdôležitejších otázok v Biblii.
„A hľa, istý človek pristúpil k nemu a povedal: Dobrý Učiteľu, čo dobrého mám činiť, aby som mal večný život?... A ak chceš vojsť do života, zachovaj prikázania.“ (Mat 19,16.17) Na otázku: „Ktoré?“ Kristus citoval niektoré prikázania z Desatora.
Prečo Boh dal, ľuďom svoj zákon?
3. Boží zákon je dodnes platný a záväzný
Hovorí o tom rad nasledujúcich textov Biblie: Žalm 119,44.89.142.152; 111,8,9.
Biblia robí rozdiel medzi týmito dvoma zákonmi; jeden totiž bol zrušený a Desatoro stále platí.
| DESATORO | POPIS | CEREM. ZÁKON | ||
| Dt 4,12.13 | Bohom | OZNÁMENÝ | Mojžišom | Lev 1,1.2 |
| Jak 2,8 | kráľovským | NAZVANÝ | ustanovením | Ef 2,15 |
| Ex 24,12 | Bohom | NAPÍSANÝ | Mojžišom | 5 Moj 31,9 |
| Dt 10,1-4 | na kameň | PÍSANÝ | do knihy | 5 Moj 31,24 |
| Dt 10,5 | do truhly | UMIESTNENÝ | vedľa truhly | 5 Moj 31,26 |
| Žalm 1,2 | Boh | PRIVLASTNENÝ | Mojžiš | Mal 4,4 |
| Žalm 111,7.8 | večné | TRVANIE | ku krížu | Kol 2,17 |
| Žalm 19,8 | dokonalý | ÚROVEŇ | nedokonalý | Žid 7,19 |
| 1 Ján 3,4 | na hriech | UKAZUJE | na Krista | Kol 2,14-17 |
| Mat 5,17 | JK nezrušil | PLATNOSŤ | JK zrušil | Ef 2,15 |
| Iz 42,21 | JK oslávil | CIEĽ | kríž zrušil | Kol 2,14 |
Z tohto prehľadu je zrejmé, že ceremoniálny židovský zákon, obete a kňazské služby mali len dočasnú funkciu - ľuďom v dobe pred Kristom znovu pripomínať, že príde dokonalý Vykupiteľ, Mesiáš, ktorý sa z lásky za človeka obetuje. Desatoro naopak malo iný zmysel. Malo ľuďom v každej dobe vytýčiť základné línie jednania a vzťahov k Bohu a medzi sebou navzájom. Vážme si toho, že nám milujúci Boh vytýčil hranice šťastného a prospešného života a s jeho pomocou sa snažme rešpektovať zásady, ktorými sa riadil aj náš vzor, Pán Ježiš.
„Blahoslavení, ktorí (perú svoje rúcha a) činia jeho prikázania, aby mali právo k drevu života a aby vošli bránami do mesta.“ (Zj 22,14)
1. Čo rozumieš pod slovom „zákon“? Znie nám toto slovo pozitívne alebo negatívne?
2. V akom zmysle sa Boží zákon podobá hradbe okolo ľudskej spoločnosti? (5 Moj 6,24)
3. Čo by sa v dnešnom svete zmenilo, keby sa ľudia začali riadiť zásadami Desatora?
4. O ktorých zákonoch píše Biblia?
5. Mali by sa aj dnešní ľudia riadiť zdravotnými zákonmi, ktoré Boh ustanovil už v biblických dobách? (2 Moj 15,26)
6. Čím sa líši Desatoro od ostatných zákonov spomínaných v Biblii? Žalm 19,8
7. Prečo s Desatorom tak úzko súvisí láska? Mat 22,36-40
8. Ktoré dve oblasti vzťahov zahŕňajú dve dosky Desatora? Mat 22,36-40
9. Za akým účelom dal Boh ľudom svoj zákon?
10. Prečo Biblia zdôrazňuje rozdiel medzi Desatorom a ceremoniálnym zákonom? V čom spočíva tento rozdiel?