Moderný človek sa dostal do zvláštnej situácie. Ľudia sa počas minulých tisícročí a stáročí modlili, verili v Boha - to nerozlučne patrilo k ich životu. Akékoľvek prejavy úcty a vďačnosti prejavy úcty a vďačnosti brali ako normálne. Rôzne národy čí kultúry sa síce líšili v predstavách či v prejavoch modlitby, jej podstata však zostávala rovnaká. Ľudia cítili, že potrebujú spojenie s Bohom. Modlili sa v najrôznejších životných situáciách, niekedy svojimi vlastnými slovami, inokedy naučenými modlitbami. Je pravdou, že často skostnateli na stereotype naučených fráz.
Koniec minulého a celé naše storočie však zaznamenalo radikálny obrat. Rýchlo sa rozvíjajúca veda vyradila Boha z ľudských predstáv, sekularizácia oddelila život od náboženstva a technický pokrok zmenil život na nepoznanie. Lekári začali liečiť jednu chorobu za druhou, zmizla chudoba, začal masový prenos informácií. Ľudia odrazu v predstave technického „raja“ prestali Boha potrebovať. Na modlitbu sa mnoho ľudí začalo pozerať ako na prežitok minulosti a Boh začal ľuďom prekážať. Avšak našli ľudia nášho storočia rovnocennú náhradu za modlitbu?
V krízových situáciách života, v chorobe, vo vojne, pri živelných pohromách a pri neobyčajne významných rozhodnutiach sa ľudia modlia. Človek podvedome cíti, že modlitbu potrebuje, je nezmazateľne zakódovaná do ľudského vnútra a v okamihoch najväčšej núdze sa sama prelomí. Zostáva však otvorená základná otázka: Počuje Boh ľudské modlitby a odpovedá na ne? Ako má vyzerať skutočne správna modlitba? Aké sú podmienky pre jej vypočutie? Hľadajme odpoveď na stránkach Božej knihy. Ak má modlitba v našom živote zaujať dôležité miesto, potom jej Biblia venuje určite veľa pozornosti a miesta.
„Budeš sa mu pokorne modliť, a vyslyší ťa.“ (Jób 22,27)
„Hospodin vyslyší, keď budem volať k nemu.“ (Žalm 4,4)
„A navrátia sa k Hospodinovi, a dá sa im uprosiť a uzdraví ich.“ (Iz 19,22)
„Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás.“ (Jer 29,12)
Boh človeka stále znovu uisťuje, že ho rád vypočuje. Modlitba je jedným z veľkých tém Biblie. Keď sa človek hriechom od Boha odcudzil, Boh zvolil modlitbu ako prostriedok priamej komunikácie medzi ľuďmi a sebou. Výroky Biblie o modlitbe nie sú planým sľubom, ale nespočetnekrát v živote vyskúšanou skutočnosťou. Boh žije, počuje nás a odpovedá na naše prosby!
1. SPOJENIE NEBA SO ZEMOU JE MOŽNÉ
V r. 1960 bol v USA zahájený systematický program na nadviazanie kontaktov s mimozemskými civilizáciami. Obrovský rádioteleskop sa postupne zameriava k rôznym vesmírnym objektom, aby k nim vyslal svoje signály a mimoriadne citlivá aparatúra potom zachytáva a analyzuje signály prichádzajúce z hlbín vesmíru. Výskum sa už preniesol od najbližších hviezd k vzdialeným. Zatiaľ však pátranie neprinieslo žiadne výsledky. Prečo? Signál vyslaný rýchlosťou svetla letí na možnú planétu dlhé desaťročia a odpoveď by letela vesmírom rovnako dlho. Náš život nie je dosť dlhý na to, aby sme sa takého kozmického dialógu mohli zúčastniť.
A potom - vedci sa obávajú, že ak sa stretneme s inou civilizáciou, môže byť pre nás nebezpečná, priama návšteva vesmírnych bytostí na zemi by pre nás mohla mať katastrofálne dôsledky.
Pred 19. storočiami na našu Zem prišla návšteva z hlbín vesmíru. Bola to mimoriadna postava, vymykala sa mnohým zákonom našej zeme. Tento muž dotykom uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, chodil po mori, prišiel cez zatvorené dvere a vyhlasoval, že jeho ríša nie je z tohto sveta. Keď ho ľudia usmrtili, po troch dňoch vstal z mŕtvych a skôr ako odišiel, sľúbil, že zase príde na svet, aby dokončil svoje zámery. Deň čo deň udržiaval spojenie so svojou domovinou v modlitbe. On neprišiel preto, aby nás trestal či zničil. Naopak! Prišiel nás zachrániť a ukázať nám, že prostredníctvom modlitby je aj nám otvorený rovnaký zdroj sily, múdrosti a moci, ako bol otvorený jemu.
2. ČO JE TO MODLITBA?
Svetlo sa šíri priestorom rýchlosťou 299 792 km za sekundu. Zo slnka priletí na našu krajinu asi za 8 minút. Ľudia sa domnievajú, že rýchlejšie spojenie už nie je možné. Biblia však píše:
„Ako budú volať, ja sa ohlásim; kým ešte budú hovoriť, ja vyslyším.“ (Iz 65,24)
„Váš Otec vie, čo potrebujete, prv než by ste ho vy prosili.“ (Mat 6,8)
Modlitba je najrýchlejším spojením vo vesmíre. Pri nej nehrá rolu ani čas, ani priestor, ani okolnosti. Smerom k Bohu nie je nikdy preťažená linka, porucha, neochotný adresát. Každý človek môže volať. Boh rozumie aj nejasné, jednoducho formulované myšlienke, chápe každý problém, nemá predsudky, rozumie každej starosti. Veď je to NÁŠ láskavý OTEC. Kristus povedal: „Ak zostanete vo mne, a moje slová ak zostanú vo vás, vtedy si proste, čokoľvek chcete, a stane sa vám.“ (Ján 15,7)
Nie čas, ale modlitba je liekom na každú chorobu a problém. Tento liek predpísal najmúdrejší lekár. Modlitba je vzácne spoločenstvo medzi obyčajným človekom a majestátom vesmíru, Stvoriteľom sveta. V modlitbe prežívame Božiu prítomnosť tu na zemi. Modlitba je rozhovor človeka s Bohom; človek Bohu povie o svojich myšlienkach a čaká na Božiu odpoveď. Modlitba je dýchaním duše, budovaním viery, vedome udržiavané spojenie so zdrojom sily a múdrosti, najvšeobecnejší jav, ľudstva, ktorý ukazuje na jedinečné postavenie človeka medzi ostatnými tvormi.
Ježiš Kristus nám svojím príkladom a výkladom ukázal na podstatu aj na význam modlitby. Boh jeho modlitby vypočúval a potvrdil tým pravdivosť slov starozákonných prorokov: „Volaj ku mne, a ohlásim sa ti a oznámim ti veliké veci a neprístupné, ktorých neznáš.“ (Jer 33,3)
V niektorých prípadoch v Starom zákone Boh povedal, že nevypočúva modlitby ľudí (Iz 1,15). Aj modlitba má svoje zákonitosti a podmienky, ktoré je treba dodržať. Ježiš Kristus ako najväčší modlitebník a príklad ukázal na niekoľko faktorov, ktoré bránia vypočutiu našich modlitieb.
Keď učeníci pozorovali Ježišov život, jeho kázne, zázraky a službu ľuďom, pochopili, že tajomstvo jeho moci spočíva práve v modlitbách. Preto ho raz priamo požiadali: „Pane, nauč nás modliť sa...“ (Luk 11,1) a Kristus sa rozhovoril o modlitbe. Najskôr učeníkom povedal, čoho sa majú pri modlitbe vyvarovať, a potom vyslovil krásnu modlitbu, ktorú poznáme ako modlitbu „Otčenáš“. Čoho nesprávneho sa máme vyvarovať?
Jeden cestovateľ navštívil počas sviatkov pohanský chrám v Číne. Veľmi ho prekvapil spôsob, akým sa ľudia modlili. Svoje prosby napísali na prúžok papiera, ktorý stočený zabalili do hlinenej guľôčky. Potom tieto lepkavé guľôčky hádzali na posvätnú skrinku s modlou. Verili, že keď guľôčka zostane prilepená na skrinke, božstvo modlitbu vypočulo. Keď guľôčka spadla na zem, modlitba zostala nevypočutá.
Pousmejeme sa naivnému pochopenie modlitby. Pritom mnoho ľudí vie o modlitbe ešte menej! Ako úboho znie stále dookola, spamäti opakovaná bezduchá modlitba mnohých ľudí, ktorí si hovoria kresťania!
1. Nesprávne sú naučené bezmyšlienkovité modlitby odriekané spamäti.
Veľmi rýchlo sa takáto modlitba stane iba formou, básňou, na ktorú človek nemyslí. Kňazi počas stredoveku išli dokonca tak ďaleko, že modlitbu zdegradoval na trest za spáchané hriechy! Modlitba je rozhovorom s Bohom. Je určite dobré sa naň pripraviť, ale nie je správne sa ho naučiť dopredu a potom ho stále opakovať! A to ani v prípade, že sa jedná o modlitbu Otčenáš. Tú Kristus vyslovil ako vzor.
2. Nesprávne sú dlhé modlitby.
Pán Ježiš povedal: „Ale keď sa modlíte, nežvatlite jako pohania, lebo sa domnievajú, že pre tú svoju mnohomluvu budú vyslyšaní.“ (Mat 6,7). Bohu nie je potrebné vnucovať svoj názor, on vopred vie, čo potrebujeme (v. 8). Modlitba neznamená snažiť sa Boha informovať, ale naopak - povedať mu svoje predstavy a prosby a potom sa snažiť stotožniť s jeho riešením.
3. Nesprávna je okázalá modlitba na obdiv!
Aj o tom Kristus hovoril: „A keď sa modlíš, nebudeš ako tí pokrytci, lebo oni sa radi stojaci modlia v synagógach a na uhloch ulíc, aby ich ľudia videli. Ameň vám hovorím, že tam majú svoju odplatu.“ (Mat 6,5)
4. Zbytočné sú modlitby k svätým a k mŕtvym!
Nemáme dokonca uctievať ani anjelov - nieto niektorých ľudí (aj keby ich niekto vyhlasoval za svätých) (Zj 19,10).
5. Nesprávne sú aj modlitby, v ktorých sa snažíme Bohu vnútiť svoju vôľu a svoje predstavy!
Preto vo vzorovej modlitbe sú slová: „Nech sa stane tvoje vôľa ako v nebi tak i na zemi.“ Biblia veľmi často hovorí o tom, že najlepšou cestou pre človeka je program, ktorý mu stanovil Boh - Božia vôľa (Žalm 103,21; 143, 10; Mat 7,21; 26,42; Ján 7,17; Ef 5,17; 1 Tes 4,3; 1 Petr 2,15; 1 Ján 2,17).
6. Nesprávne sú modlitby, keď človek Bohu venuje zvyšok svojho času, keď je úplne unavený.
Kristus sa modlil ráno a potom aj v priebehu dňa, často i večer. Preto bol tak úspešný (Mar 1,35; 6,46; Luk 5,16). Kristus považoval modlitbu za prednosť a potrebu, preto jej venoval zodpovedajúce miesto. Daniel bol ako ministerský predseda veľmi zaneprázdnený muž, a predsa si trikrát denne oddelil čas na modlitbu a nehanbil sa za to (Dan 6, 10). Modlitba nie je strata času, naopak, je to najlepšie využitý čas, pretože až potom Boh môže náš život požehnať a obohatiť.
Modlitba nie je žiadnou autosugesciou ani zbožným prianím, ktoré sa náhodou stalo skutočnosťou. Modlitba tiež nie je žiadnym zaklínadlom veriacich ľudí, ktoré by im uľahčovalo život. Životy veriacich ľudí nám potvrdzujú to isté, o čom hovorí Biblia o stovkách vypočutých modlitieb. Ukazujú na nespočetné množstvo Božích zásahov, ktoré boli odpoveďou na ľudské modlitby. Boh je ochotný vypočuť naše modlitby, avšak za určitých podmienok.
1. Prvou požiadavkou je modlitba viery.
„A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je odplatiteľom.“ (Žid 11,6) Viera je vnútorným presvedčením o tom, že Boh existuje, ale aj o tom, že nás má rád, že nás v živote chce viesť, že s nami chce udržiavať priateľstvo. Viera je rukou, ktorou prijímame Božie dary. Viera je osobným priateľským vzťahom k Bohu, ktorý človeka vedie aj tam, kde už oči, uši a hmat nič neregistrujú. Viera je spojivom medzi svetom viditeľným, časným, večným a duchovným. Táto viera vyrastá z poctivého poznania Biblie (Rim 10,17) a z osobných skúseností s Bohom (Žalm 55,17.18). Ako ilustráciu viery si prečítaj príbeh zaznamenaný v Luk 8,43-48.
K viere sa pripája aj opravdivosť pri „hľadaní“ Boha. Boh je ochotný odmeniť naozaj poctivé modlitebné úsilie (Jak 5,16; Jer 29,12.13; Mat 7,7.8).Boh niekedy nevypočuje človeka okamžite, a preto máme byť pri modlitbách (zvlášť príhovorných) vytrvalí (Luk 11,5-8).
Modlitba nesmie byť náhradou poslušnosti. Boh môže podporiť naše úsilie o zdokonalenie len vtedy, keď z vlastnej vôle vykročíme správnym smerom, podľa „Božej vôle“ (1 Ján 3,22).
2. Modlitba „v mene Ježiša Krista“.
Boh nás neprijíma pre našu dobrotu, dokonalosť a úprimnosť. My sme v Božom pohľade veľmi hriešni (Iz 64,6). Boh nás prijíma pre Ježiša Krista: „Nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa.“ (Ján 14,6) „A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Sk 4,12)
Preto Pán Ježiš povedal: „A čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby bol Otec oslávený v Synovi. Keď budete niečo prosiť v mojom mene, ja učiním.“ (Ján 14,13 14) Ježiš Kristus nás dnes zastupuje u nebeského Otca a stal sa naším zástupcom pred Bohom a Božím súdom. Preto svoje modlitby adresujme Otcovi prostredníctvom Ježiša Krista a uveďme ich do súladu s jeho vôľou. Len tak ich bude môcť podporiť a odporučiť. Potom ponechajme na Boha, ako rýchlo a nakoľko vyplní naše prosby podľa našich prianí.
3. Stotožnenie sa s Božou vôľou.
Aj keď v modlitbe Bohu predkladáme nesebeckú, dobre premyslenú prosbu za niečo alebo za niekoho, pripojme to Kristovo „nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane“ (Luk 2ľ,42). Sami nevieme, čo je pre nás najlepšie, a preto ponechajme na Boha, nech naše modlitby splní podľa svojho uváženia. On v našom živote sleduje ďaleko významnejšie ciele ako časný prospech. Vidí náš život z večnej perspektívy. Umenie stotožniť sa s Božou vôľou nie je vôbec ľahké. Ďakovať Bohu za to, že našu prosbu splní inak alebo nesplní vôbec, je ťažké. 1 Ján 5,14 hovorí: „A toto je tá smelá dôvera, ktorú máme k nemu, že keď prosíme niečo podľa jeho vôle, čuje nás.“
4. Čas, miesto a spôsob modlitby.
Určitý poriadok a pravidelnosť sú prospešné v každej veci i modlitbe. Pán Ježiš nám svojím príkladom ukázal, že je dobré sa modliť „v súkromí“ a „ráno“ (Mat 6,6; Mar 1,35). Kto nemá svoj čas pre modlitby, ten sa nemodlí. Hneď ráno je dobré povzniesť svoju myseľ k Bohu v modlitbe a nechať sa inšpirovať pre denné povinnosti štúdiom Biblie. V tejto krátkej rannej modlitbe človek získava duchovnú silu pre celý deň. Potom lepšie plníme svoje úlohy, obstojíme v pokušeniach, vernejšie slúžime iným, zodpovednejšie sa rozhodujeme. Pretože v modlitbe pristupujeme k Bohu - k Majestátu vesmíru, mali by sme to dávať najavo aj svojim postojom.
Je dobré pri súkromnej modlitbe pokľaknúť, pri spoločnej modlitbe zostať stáť (Dan 6,10; 1 Kráľ 8,22). Nie je zlým zvykom pri modlitbe zavrieť oči a zopnúť ruky. Na konci modlitby potom povedať „Amen“.
5. Vzťah k iným ľuďom.
Niekedy k Bohu prichádzajú ľudia, plní nenávisti voči iným ľuďom, podozrievaví, nezmieriteľní, hrubí, rozhádaní, kritickí... a majú odvahu Boha žiadať o pomoc a odpustenie! Pán Ježiš na dvoch miestach zreteľne ukázal, že to nie je možné!
Mat 5,23.24: najskôr sa zmier so svojim bratom
Mat 18,23-35: Len odpúšťajúci získa odpustenie
Preto aj v modlitbe Otčenáš, sú slová: „a odpusť nám naše viny, jako aj my odpúšťame svojim vinníkom.“ (Mat 6,12) Len ten, kto dáva, môže žiadať, kto odpúšťa, môže žiadať odpustenie, kto miluje, môže žiadať lásku, kto je zhovievavý...
„Napomínam tedy, aby sa predovšetkým konaly prosby, modlitby, prímluvy a poďakovania...“ (1 Tim 2,1) V prvom rade by sme mali Bohu oveľa viac ďakovať a chváliť ho. Príliš veľa vecí v živote berieme ako samozrejmosť. To, že žijeme, sme zdraví, môžeme pracovať, že je mier, že poznáme Boha, že nám pomohol pri denných povinnostiach, to nie je samozrejmosť. Ďakujme Bohu a premýšľajme, za čo všetko máme byť vďační. Vďačnosť vedie k radosti, k ozdraveniu vzťahov. Prečítajte si niektoré ďakovné Žalmy: 23, 29, 31, 46, 78, 84, 103.
Potom máme Boha prosiť. Väčšina ľudí Boha prosí o pomoc, o ochranu, za prospech pri práci, o denný chlieb, o silu na zvládnutie všetkých povinností... Málo ľudí však chápe, že okrem časných vecí sú ešte dôležitejšie duchovné hodnoty: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravedlivosť, a to všetko vám bude pridané.“ (Mat 6,33) Pán Ježiš nám vo vzorovej modlitbe (Mat 6,9-13) ukázal aj iné dôležité hodnoty:
| Otče náš | dôverné oslovenie, blízky vzťah |
| Nech sa posvätí tvoje meno | naším životom, láskou |
| Nech príde tvoje kráľovstvo | pripravujeme sa preň |
| Nech sa stane tvoja vôľa | tá je pre nás najlepšia |
| Chlieb náš každodenný daj nám dnes | jediná časná potreba |
| Odpusť nám naše viny | skrze Krista, to je základ |
| Ako aj my odpúšťame | budovanie vzťahov |
| Neuveď nás do pokušenia | pomôž nám žiť víťazne |
Treťou kategóriou modlitieb sú príhovory „za všetkých ľudí, za vládcov...“ (1 Tim 2,1). Ježiš Kristus predniesol krátko pred ukrižovaním nádhernú príhovornú modlitbu (Ján 17). Ukázal v nej, ako mu záleží na tom, aby boli zachránení všetci ľudia. Modlime sa za našich milých, za našich známych, za všetkých, aby sa im Boh nechal poznať. Tým dokážeme, že nám na ostatných ľuďoch záleží a že sme sami ochotní pre ich záchranu niečo urobiť. Potom budeme ochotní ostatným ľuďom rozprávať o tom, čo sme v Kristovi získali (Iz 6,8).
Sú modlitby s krátkodobými cieľmi a modlitby s cieľmi významnými, dôležitými pre večnosť. Veľký kazateľ Spurgeon povedal: „Tvoja modlitba môže byť ako loď, ktorá, keď sa vypraví na dlhú plavbu, nevráti sa domov hneď s nákladom, ale keď predsa príde, náklad nesie o to bohatší. Len „pobrežné parníky“ ti privezú obyčajné veci alebo uhlie. Tie, ktoré odchádzajú na dlhú plavbu, sa vracajú so zlatom. „Pobrežné“, každodenné modlitby nám zaručujú podstatné, nevyhnutné veci, Tie nemôžu chýbať. Ale existujú aj veľké modlitby, ktoré ako španielske galéry preplávajú najväčšie oceány a sú ďaleko z dohľadu. Domov sa však vracajú zaťažené vzácnym nákladom.“
Keď sme sa presvedčili, že naša prosba je ušľachtilá a v súlade s Božou vôľou, modlime sa vytrvalo, až nás Boh vypočuje. Modlime sa jednoducho, zrozumiteľne a v naozajstnej úcte. Budeme potom prekvapení, akú významnú úlohu bude modlitba hrať v našom duchovnom živote a koľko hodnôt nám prinesie.
Máme sa modliť za mnoho vecí a hodnôt:
Modlitby božích mužov a žien zaznamenaný v Biblii
1. Akým spôsobom komunikuje Boh s ľuďmi po páde do hriechu, keď bol prerušený osobný kontakt? Žalm 4,4
2. Čo je to modlitba? Ako ju definuje Biblia?
3. Ktoré nesprávne predstavy, spôsoby a prekážky bránia v tom, aby Boh človeka vypočul? Mat 5,23-24; Mat 6,5-8
4. Prečo nie je správne modliť sa k „svätým“ a mŕtvym ľuďom? 1 Tim 2,5: Ján 14,6
5. Prečo si Kristus praje, aby sme sa modlili v jeho mene? Sk 4,12; Ján 14,6
6. Čo znamená modliť sa v zhode s Božou vôľou? 1 Ján 5,14
7. Prečo je pre úspešný život tak dôležitá súkromná každodenná ranná modlitba? Mat 6,6
8. Za čo všetko môžeme dnes Bohu na modlitbe ďakovať? Aký význam má vďačnosť pre ľudský život?
9. Akú máme záruku, že Boh naše modlitby vypočuje? Žid 6,17-19
10. Za čo by sa podľa teba mali dnes ľudia modliť?