„Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho.“ (2 Moj 20,8-11)
Témou o dni bohoslužby dokončíme štúdium Desatora. Prikázanie o dni odpočinku je spojovacím článkom obidvoch častí Božieho zákona, týka sa bezprostredne Boha - vyžaduje na nás úctu a poslušnosť a zároveň sa týka nášho života - ponúka nám veľký prínos. Štvrté prikázanie hovorí o tom, že Boh zo svojho aj z nášho času oddelil jeden deň v týždni pre osobitný účel.
Dnešný uponáhľaný a prepracovaný človek zvlášť naliehavo potrebuje prehodnotenie svojho pracovného času. Potrebuje pravidelne „vypnúť“ a zamyslieť sa nad hlbšími hodnotami života. Potrebuje pravidelne komunikovať s Bohom a načerpať od neho novú silu, odvahu a inšpiráciu. Boh vyšiel tejto ľudskej potrebe jedinečne vústrety hneď pri stvorení: oddelil na tento účel jeden deň v týždni. Biblia obšírne rozvíja nádhernú tému o sobote - o dni, ktorý Boh dal človeku.
Ešte skôr, než človek padol do hriechu, Boh mu dal dva významné dary: 1 Moj 1,26.27 hovorí: „a BOH ICH požehnal“ a 1 Moj 2,2.3 píše: „A Boh požehnal SIEDMY DEŇ“. Boh ustanovil základnú bunku ľudskej spoločnosti - manželstvo; a deň, ktorý má mimoriadne obohatiť a posilniť človeka - sobotu. Medzi manželstvom a sobotou existuje úzka súvislosť. Manželstvo a rodina môžu zdravo prospievať jedine tam, kde ľudia majú zdravý vzťah k Bohu (Žalm 127,1-3). Boh dodnes rád žehná manželstva a tým buduje rodinu. Žehná však dodnes aj svoj oddelený deň a tým buduje rodinu cirkvi, celú ľudskú rodinu.
Deň na osobitný účel
V 1 Moj 2,2.3 čítame, že Boh „odpočinul“ od všetkého diela, „požehnal“ siedmy deň a „posvätil“ ho. Predchádzajúcich šesť dní Boh tvoril krásny svet, prírodu a nakoniec človeka. Ale ani stvorenie človeka ako „koruny stvoriteľského diela“ ešte neznamenalo jeho vyvrcholenie. To nastalo siedmy deň. Bol to prvý celý deň, ktorý Boh s prvými ľuďmi prežil spoločne od rána do večera. Nebol to len deň odpočinku, ale bol to zvlášť deň spoločenstva s Bohom, deň prežívaný v Božej prítomnosti.
Biblický výraz „požehnať“ alebo „Božie požehnanie“ je mnohoznačný. Znamená obdarovanie, pomoc, priazeň a predovšetkým „obohacujúcu Božia prítomnosť“. Keď izraelskí kňazi udeľovali ľudu požehnanie, hovorievali: „Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ostríha (chráni). Nech dá Hospodin svietiť na teba svojej tvári a nech ti je milostivý...“ (4 Moj 6,24.25) Božie požehnanie sa týka v prvom rade duchovnej oblasti, vzťahu k Bohu, vnútorného prežitku. Tým, že Boh na počiatku požehnal siedmy deň, až dodnes zaručuje, že ak ľudia budú rešpektovať štvrté prikázanie, chce sa s nimi stretávať v cirkvi, chce ich obohatiť svojou prítomnosťou, svojím požehnaním. Preto je veľmi dôležité sa touto otázkou dôkladne zaoberať.
Trojitý rozmer dňa odpočinku
Sobota, siedmy deň týždňa, je vlastne Božím „chrámom“, ktorý Boh „postavil“ v čase - v rozmere, na ktorý ľudia nemajú vplyv. Keby bol taký chrám skutočne postavený, ľudia vo svojej nenávisti voči Bohu by ho dávno zbúrali. Ale to, čo sa pravidelne opakuje, vracia každý týždeň, nie je možné zrušiť ani zmeniť.
Časový úsek jedného roka je odvodený od prírodného javu - je to jedno otočenie našej planéty okolo slnka, mesiac a deň sú tiež odvodené od prírodných cyklov. Jedinú výnimku tvorí týždeň. Ten nemá v pochodoch prírody žiadnu analógiu. Týždeň nám ukazuje späť do minulosti, na týždeň stvorenia.
SOBOTA JE V PRVOM RADE PAMIATKOU STVORENIA, pohľadom do slávnej minulosti. „Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil... Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa.“ (2 Moj 20,8.11)
(Pozri 2 Moj 31,17 a Ez 20,20) Každá sobota nám znovu pripomína, že Boh v šiestich dňoch stvoril človeka a svet, ukazuje na Božiu nesmiernu moc a lásku. Je smutnou skutočnosťou, že akonáhle cirkev zmenila svätenie soboty na nedeľu, netrvalo dlho a z ľudského povedomia sa začala vytrácať myšlienka o stvorení.
SOBOTA JE PAMÄTNÍKOM VYKÚPENIA, vyslobodenia z hriechu, ktoré Kristus uskutočnil na kríži Golgoty a ktoré DNES uskutočňuje v našom živote. V 5 Moj 5,15 čítame: „A budeš pamätať na to, že si bol sluhom v Egyptskej zemi, a že ťa vyviedol odtiaľ Hospodin, tvoj Boh, silnou rukou a vystretým ramenom, preto ti prikázal Hospodin, tvoj Boh, aby si svätil sobotný deň.“
Boh vyslobodil a dodnes vyslobodzuje každého človeka z duchovného Egypta - z hriechu. Sobota mala starému Izraelovi každý týždeň pripomínať veľký deň vyslobodenia z Egypta a s tým aj ten najväčší zázrak - vyslobodenie človeka z moci hriechu, záchranu pre večný život. Sobota mala obracať pozornosť Izraelčanov k Mesiášovi, rovnako ako to robí aj dnes. Možno, že to bol ich nesprávny vzťah k sobote, čo prispelo k tomu, že zavrhli Mesiáša a ukrižovali ho.
SOBOTA NÁM sprítomňuje VYKÚPENIE. V tento deň „prichádza“ Boh za svojím ľudom, Vykupiteľ za vykúpenými, aby spolu nadviazali rovnaký vzťah, aký ľudia mali k Bohu pred pádom do hriechu. Preto apoštol Pavol varuje: „Neopúšťajme spoločné zhromaždenie.“ (Žid 10,25) Veď tam Boh prichádza k svojmu ľudu. Sobota je preto veľmi dôležitá pre plné prežívanie viery, jej prostredníctvom plnšie spoznávame Boha (Ez 20,12; Ján 17,3).
Sobota však nie je spojená iba s minulosťou, s prítomnosťou, ale aj s budúcnosťou. Už Izraelitom v Egypte a neskôr pri pobyte na púšti sobota bola prísľubom lepšej budúcnosti, odpočinok soboty bol „predchuť“ odpočinku života v zasľúbenej krajine. Bola to však nevera a neposlušnosť, čo zabránilo Izraelitom v získaní skutočného „odpočinku“. Túto tragédiu spomína Pavol v liste Židom 3,7-11. Vo štvrtej kapitole sa obracia na novozákonných veriacich, na nás s varovaním:
„Bojme sa tedy, aby snáď nejako, keď sa ešte ponecháva zasľúbenie vojsť do jeho odpočinku... Lebo vchádzame do odpočinku my, ktorí sme uverili... Tak teda ešte zbýva sobotenie, odpočinok ľudu Božiemu.“ (Žid 4,1.3.9)
Boh nám prostredníctvom soboty umožňuje prežívať „predchuť“ odpočinku večného Božieho kráľovstva. Každý týždeň nás Kristus pozýva, aby sme u neho zložili svoje bremeno a načerpali novú silu (Mat 11,28).
Sobota pred vydaním Desatora na Sinaji
Ľudia poznali sobotňajšie prikázanie od raja, avšak počas storočí hriechu a najmä egyptského otroctva Židia prestali tento deň považovať za svätý. Preto ho Boh v Desatore uvádza slovom „Pamätaj“. Boh však vyžadoval svätenie soboty skôr, než vydal Desatoro na Sinaji.
Asi mesiac pred touto udalosťou Boh zasľúbil svojmu ľudu, že ho bude chrániť od chorôb za predpokladu, že „budú dbať na všetky jeho nariadenia“ (2 Moj 15,26). Bezprostredne potom ich s jedným zoznámil. Každý deň dostávali Izraeliti od Boha zvláštny pokrm - mannu. Mohli si ju nazbierať dosť každý deň. Ak si ju však nechali cez noc do druhého dňa, pokazila sa. Avšak v piatok si mali mannu nazbierať na dva dni a nepokazila sa, pretože v sobotu Boh mannu nedával. Nechcel totiž, aby ľudia v sobotu pracovali - zbierali, piekli, varili, ale aby sobotu ctili ako svätý deň odpočinku. Sobota teda nie je len dočasným nariadením pre Židov, ale toto Božie prikázanie bolo Bohom dané pre celé ľudstvo, pre celú dobu ľudských dejín.
Znovu si prečítaj 2 Moj 20,8-11
K čomu nás nabáda štvrté prikázanie? Akým spôsobom máme Bohom oddelený deň správne svätiť? Čo nám chce Boh povedať jednotlivými detailmi zapísanými v tomto prikázaní? Prikázanie začína slovom:
1. PAMÄTAJ (NEZABUDNI) NA DEŇ SOBOTY (v. 8)
Slovo „pamätaj“ znamená, že nemáme zabudnúť na skutočnosť stvorenia, ktorú nám sobota pripomína, že tento deň je Božím dňom odpočinku. Zabudnúť na Boží deň alebo ho zameniť za iný deň, ktorý Boh neustanovil, znamená zabudnúť na Boha. Nemáme zabudnúť tento deň správne prežívať.
Boh vie, ako ľahko nám veľké a sväté veci zovšednejú, ako ľahko preskupujeme poradie hodnôt. Preto nám radí, aby sme najprv „hľadali kráľovstvo Božie“ (Mat 6,33). Boh si praje, aby sme pravidelne a s úctou slávili presne ten deň, ktorý on ustanovil. Keď my budeme takto „pamätať“ na Boha, bude on na nás „pamätať“ svojím požehnaním. Prikázanie pokračuje:
2. NA DEŇ SOBOTY,
a aby nedošlo k omylu, o ktorý deň sa jedná, potom ho menuje (sobota) a vymedzuje jeho poradie v týždni (siedmy). Boh od počiatku, v priebehu celých dejín, ustanovil a vyžadoval svätenie SOBOTY, tohto jediného dňa.
Je to jedno, ktorý deň zachovávame? Niekedy počujeme námietku, že Boh určite nie je tak malicherný, aby vyžadoval určitý deň, hlavne keď nejaký deň svätíme. Väčšina ľudí si v konkrétny deň v roku pripomína svoje narodenie. Prečo svoje narodeniny neoslavuje ktorýkoľvek deň?
Sobota je dňom „narodenín“ nášho sveta. Uprostred prikázania o sobote je zmienka o tom, že „v šiestich dňoch Boh stvoril nebo a zem“ (2 Moj 20,11). Táto veta Boha odlišuje od všetkých falošných bohov! Zachovávanie soboty sa preto stáva VIDITEĽNÝM ZNAKOM UZNANIA STVORITEĽA, VERNOSŤ VOČI NEMU. Sobota je vlastne pečaťou Božieho zákona. Preto prorok Ezechiel (20,12.20) napísal: „Dal som im aj SVOJE soboty, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby vedeli, že ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem.“ Ako by Boh týmito slovami hovoril: „Kto zachováva môj deň odpočinku, sobotu, kto ju zachováva správnym spôsobom, dokazuje, že počúva, ctí a miluje mňa, pravého Boha.“
Sobotu preto môžeme prirovnať k pečati celého Desatora. Pečať (dnešné razítko) musí obsahovať tri prvky: meno vlastníka, jeho titul a rozsah jeho pôsobnosti. Prikázanie o sobote (2 Moj 20,8-11) obsahuje všetky tieto dôležité prvky: Boh sa v ňom predstavuje ako Boh, Hospodin. Jeho titul znie: Stvoriteľ a Pán a oblasťou jeho pôsobnosti je nebo a zem, celý vesmír. Preto máme zachovávať sobotu a nie iný deň.
3. ŠESŤ DNÍ BUDEŠ PRACOVAŤ.
Boh sám po šesť dní stvorenia usilovne a neúnavne pracoval (2 Moj 20,11). Štvrtým prikázaním Boh človeka nabáda k poctivej práci. Šesť dní máme pracovať, starať sa o svoje potreby a záujmy, zabezpečovať hmotné potreby pre svoju rodinu, byť zdravo unavení. Boh nás tu však nevyzýva k prepracovaniu! Aby sme mohli správne „odpočinúť“ siedmy deň, máme šesť dní poctivo pracovať, šesť dní v týždni stačí pre zabezpečenie všetkých potrieb života aj pre pravý životný úspech. Skutočný úspech, životné šťastie a spokojnosť závisí na poctivosti v práci, na pravidle striedmosti, na Božom požehnaní a umení zachovávať siedmy deň podľa Božieho prikázania. Akonáhle narušíme túto harmóniu, pripravíme sa o Božie požehnanie! (Rím 12,12)
4. SIEDMY DEŇ TI MÁ BYŤ SVÄTÝ
Je to deň odpočinku Hospodina, tvojho Boha... nebudeš konať nijakú prácu.(2 Moj 20,8-11) To nie je žiadny strohý a svojvoľný zákaz. Boh si praje, aby sme jeden deň každý týždeň venovali krásnemu a obohacujúcemu duchovnému spoločenstvu a požehnaniu. Aby sme sa po týždni práce, napätiu a zhonu, zaujatia včasnými vecami, venovali veciam večným, Božím, povznášajúcim. Tento deň nemáme pracovať preto, aby sme mali dostatok času a energie pre veci večné a duchovné.
ČO BIBLIA NEODPORÚČA ROBIŤ V SOBOTU
ČO NÁM BOH ODPORÚČA ROBIŤ V SOBOTU?
5. KEDY SOBOTA PODĽA BIBLIE ZAČÍNA?
Podľa nášho moderného poňatia deň začína o polnoci. Biblia však ako začiatok dňa považuje ZÁPAD SLNKA predchádzajúceho večera. V správe o stvorení čítame: „Bol večer a bolo ráno, druhý (tretí...) deň.“ (1 Moj 1,8.13...) Deň začínal večerom, tmavou časťou a až potom nasledoval deň, svetlá časť. Toto chápanie bolo bežné v starozákonnej dobe aj v čase Ježiša Krista (pozri Luk 23,54). Toto pravidlo o začiatku soboty platí dodnes, sobota začína západom slnka v piatok a končí západom slnka v sobotu. Pri týchto príležitostiach je dobré, keď sa zíde celá rodina k spoločnému prečítaniu pasáže z Biblie a modlitbe. Je dobré, keď si rodičia s deťmi môžu zaspievať niektorú peknú oslavnú pieseň. Tieto spoločne prežité chvíle sa môžu pre rodinu stať tými najkrajšími.
Nikto zrejme nebude polemizovať o tom, že v starozákonnej dobe ľudia svätili sobotu. Ale ktorý deň zachovával Kristus a apoštoli? Ktorý deň zachovávala raná kresťanská cirkev? Prejdime históriou, ako nám ju zachytáva Biblia:
Luk 4,16 - Kristus ide PODĽA SVOJHO ZVYKU do synagógy. Sobotu teda pravidelne prežíval pri bohoslužbe. Čo mu mohli ponúknuť ľudia v Nazarete, keď on bol zdrojom všetkej múdrosti vo vesmíre? A predsa išiel medzi veriacich. Stretával sa tam okrem ľudí aj s Bohom a tým sa stal naším PRÍKLADOM.
Mar 2,28 - Kristus je „Pánom“ soboty - v zmysle tom, že on ju ustanovil, on sám a svojím príkladom nám ukázal, ako máme sobotu prežívať. V žiadnom prípade však Kristus sobotu nezrušil, ani nezmenšil jej vážnosť (Mat 5,17.18).
Mat 24,20 - Keď Kristus hovoril o budúcom prenasledovaní, potom poslucháčov vyzval, aby sa modlili, aby nemuseli z Jeruzalema utekať „v sobotu“. Tieto slová sa vzťahovali na vtedajších kresťanov a dokazujú, že boli viazaní zachovávaním soboty.
Luk 23,54 - Kristus nezomrel v piatok náhodou. V sobotu bol v hrobe, „odpočinul“, aj keď išlo o tak závažnú záležitosť, akou je spasenie ľudí. Potom vstal z mŕtvych v nedeľu, avšak NIKDE v Biblii nepovedal, že by nedeľa mala nahradiť prikázanie o sobote! Naopak, Kristus sám po celý život zachovával prikázanie o sobotňajšom odpočinku, ktoré on sám vydal ľuďom v raji a na Sinaji.
Luk 23,56 - Ženy a učeníci „odpočívali podľa prikázania“ aj pri tak smutnej udalosti, akou bola smrť ich Spasiteľa.
Sk 13,14; 17,1.2; 18,4 - Apoštol Pavel pri svojich evanjelizačných cestách navštevoval synagógy a zachovával sobotu. To však nebola iba jeho snaha prispôsobiť sa Židom.
Sk 13,42-44 a 16,13 dokazujú, že Pavol zachovával sobotu aj v miestach, kde Židia žiadnu synagógu nemali a kde sa stretával iba s ľuďmi nežidovského pôvodu.
Z mnohých historických záznamov cirkevných otcov vieme, že apoštolská cirkev zachovávala až do konca 3. storočia sobotu a k vlastnej zmene na nedeľu došlo až po troch storočiach.
Boh je nemenný (Mal 3,6) a Boží zákon je dokonalý (Rim 7,12; Žalm 19,8) a večný (Žalm 111, 7.8). Kristus, ktorý zákon vydal, ho neprišiel zrušiť, ale naplniť svojím životným príkladom (Mat 5,17.18). V celej Biblii skutočne nenájdeme ani jeden riadok, ktorý k zmene nás vyzýval k zmene ktoréhokoľvek prikázania. Biblia nevyhlasuje žiadny iný deň za svätý a oddelený. Všade, kde Božie slovo hovorí o dni bohoslužby, hovorí o siedmom dni, sobote. Prorok Izaiáš nám naznačuje, že Boh zamýšľa, aby veriaci ľudia slávili sobotu aj v Božom kráľovstve:
„Lebo ako tie nové nebesia a tá nová zem, ktoré ja učiním, budú stáť predo mnou... od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Hospodin.“ (Iz 66,22.23)
Boh nám ľuďom dal mnoho vzácnych zasľúbení, sľubov, ktoré rád a ochotne plní. Je však samozrejme, že všetky Božie zasľúbenia majú svoju podmienku - vieru, poslušnosť a lásku. Jedno z krásnych zasľúbení sa týka soboty. Zaznamenal ho Izaiáš v 58. kapitole, 13. a 14. verš. Povšimnime si slov „ak“ - „potom“. Ak budeme správne zachovávať Bohom určený deň odpočinku, sobotu, stane sa pre nás tento deň veľkým požehnaním. Skúsme to a potom radi potvrdíme vlastnú skúsenosť proroka.
1. Ktoré dva významné dary dal Boh ľuďom v raji a čo znamená, že ich požehnal? 1 Moj 1,26-27; 2,2-3
2. Čo znamená biblický výraz „požehnanie“? 4 Moj 6,24-26
3. Čo nám sobota pripomína z minulosti? Čo nám sobota dáva v prítomnosti? V akom zmysle sa týka budúcnosti?
4. Prečo môžeme s istotou sobotu považovať za siedmy deň, za pravý deň Božieho odpočinku? 2 Moj 20,8-11
5. Prečo Boh začína štvrté prikázanie slovom „pamätaj“?
6. Prečo si Boh praje, aby sme v sobotu nepracovali, nevykonávali svoje všedné povinnosti ani záľuby? 2 Moj 20,10
7. Čo má byť hlavnou náplňou Božieho dňa odpočinku?
8. Kedy podľa Biblie začína sobota a ako je možné jej začiatok využiť pre rodinné spoločenstvo?
9. Ktorý deň jednoznačne zachovával Kristus, apoštolovia a raná cirkev?
10. Aké požehnanie Boh sľúbil ľuďom, ktorí sa rozhodli tráviť sobotné chvíle v cirkvi a v Božej prítomnosti? Žalm 84,11-13; Iz 58,13-14