Od nepamäti sa ľudia snažia rozriešiť a zodpovedať otázky ako: Ako a kde vznikol život na zemi? Odkiaľ prišli ľudia a akým spôsobom osídlili zem? Kde sa vzalo zlo a prečo sa tak šíri, prečo ľuďom strpčuje život? Akým spôsobom je možné sa vymaniť z moci zla? Aký je zmysel ľudského života a čo je konečným cieľom existencie ľudstva? Čaká nás optimistická budúcnosť, alebo sa splnia pesimistické vízie? Ľudia dodnes hľadajú odpovede na tieto a ďalšie otázky.
Biblia sa s určitou samozrejmosťou, autoritou a kompetenciou zaoberá základnými otázkami nášho života a prináša na ne vyčerpávajúce a uspokojivé odpovede. V priebehu dejín, ktoré Biblia popisuje, ľudia kládli uvedené otázky a Boh im na ne postupne odpovedal.
Skôr než ľudia začali používať písmo ako prostriedok na odovzdávanie a uchovávanie správ a informácií, dlhú dobu si ich odovzdávali ústne. Staršie generácie odovzdávali svoje skúsenosti, poznatky a informácie o minulosti mladším generáciám prostredníctvom rozprávania - ústneho podania. Hoci ľudia mali dobrú pamäť, po vystriedaní niekoľkých generácií nutne muselo dôjsť ku skresleniu či vynechanie dôležitých informácií. Ľudia zabúdajú po uplynutí určitej doby na množstvo detailov. Navyše, informácie, ktoré sú pre jedného človeka podstatne dôležité, pre iného môžu byť bezvýznamné. Svoju úlohu zohrala aj ľudská kritickosť, a zámerné skresľovanie faktov.
Napriek tomu však v neskôr písomne podchytenom ústnom podaní všetkých starých národov - či sú to Číňania, Indovia, Semiti, Aztékovia či Afričania - nachádzame zhodné správy o stvorení sveta a o potope, ktorá neskôr zničila zem. Tieto záznamy sa síce líšia svojím podaním, napriek tomu však ich základná myšlienka zostáva zhodná.
„Gilgameša, postavou dokonalého, stvoril hrdinský boh. A stvorili bohovia Gilgameša v jeho postave. Nebeský Šamaš mu prepožičal krásu ... jeho postava bola vysoká jedenásť lakťov... Z dvoch tretín boh a z jednej človek, tvar jeho tela javí jeho božský pôvod.“ (Epos o stvorení Gilgameš - Asýrska verzia z Nimrudu)
„Enki otvoril svoje ústa a povedal svojmu služobníkovi: Strhni dom, postav loď, zbuduj archu a zachráň život. A loď, ktorú ty postavíš, nech má vymerané rozmery ... Ako Apsu strechu jej pokry ... A ja potom pošlem dážď ... Spusť dvere lodné, do lode vstup ... ja pošlem zvieratá, aby čakali u brány tvojej ... Arad zahrmel, vietor sa divoko zdvihol, vystúpila záplava vôd, potopa hučí ako divoký býk ...“ (Výňatok zo starobabylonskej verzie správy o potope, z eposu o Gilgamešovi.)
Najpresnejšiu správu o stvorení sveta a o potope nachádzame v dvoch biblických knihách - v 1. Mojžišovej a určité zmienky v knihe Jóbovej. Autorom oboch kníh je Mojžiš, ktorý žil asi v 15. storočí pred Kr. Mojžiš bol ako adoptovaný syn faraónovej dcéry vychovávaný na kráľovskom dvore a dosiahol najvyššie možné vzdelanie v Egypte. (Žid 11,23.24) Neskôr sa pridal na stranu utláčaného izraelského národa a pokúsil sa oslobodiť Izraelitov mocou. (2 Moj 2,11-14) No pretože jeho úmysly boli odhalené, musel z Egypta utiecť. Stal sa pastierom v Madianskej oblasti.
V tomto 40 rokov dlhom období začal písať prvé knihy Biblie o počiatku sveta. Mojžiš, ktorý ako veľmi vzdelaný muž dobre poznal správy o počiatku sveta z ústneho podania (rôznych národov), ktoré v jeho dobe kolovali, napísal úplne odlišnú správu. Opísal skutočný príbeh o tom, že náš svet a človeka stvoril mocný a dobrý Boh, ktorý sa ďalej angažuje v ľudských dejinách. Boh, ktorý povolal Mojžišových predkov: Abraháma, Izáka, Jakoba. Bol to Boh, ktorý sľúbil, že Izraelcov vyvedie z egyptského otroctva a privedie ich do krásnej zeme, kde budú môcť žiť v mieri a skutočnom šťastí. Tieto správy oznámil Mojžišovi Boh, s ktorým mali Izraelci živé osobné skúsenosti. Nebol to žiadny vybájený Boh, mýtická postava, ale Boh, ktorého existenciu a moc si mohli Izraelčania nespočetnekrát overiť v živote.
Skôr než budeš pokračovať v štúdiu tejto lekcie, pozorne si prečítaj biblické správy o počiatku sveta. Nájdeš ich zaznamenané v Starom zákone:
V prvých troch kapitolách Biblie nachádzame v zhustenej forme niekoľko podstatných informácií, ktoré sú neskôr v Biblii rozvedené v oveľa väčšej šírke. Nachádzame tu náčrt celého ľudského rodu: správu o počiatku, o Božom zámere s ľuďmi, o pôvode zla a o Božom zasľúbení, že človeka nenechá napospas osudu, ale že ho zachráni.
Biblia úplne jednoznačne vyhlasuje, že „Boh stvoril nebo a zem“ (1 Moj 1,1) a „stvoril človeka na svoj obraz“ (1 Moj 1,26-28; 2,7). Biblia jednoznačne vylučuje možnosť, že by život na zemi vznikol samovoľne z neživej hmoty a že v priebehu nekonečne dlhých období sa človek vyvinul z nižších foriem života.
Biblia nás uisťuje o tom, že nás stvoril veľký, mocný a pritom dobrý Boh, ktorý nás považuje za výtvor svojich rúk (Iz 43,1.2), za svoje deti, a preto nás má rád.
Človek, koruna stvorenia, bol postavený do sveta, ktorý sa veľmi odlišoval od dnešného. Prostredie, do ktorého boli postavení prví ľudia, bolo krásne, zdravé a mierne. Človek sa mal o svet starať, rozvíjať a vzdelávať ho svojou prácou a podľa svojich predstáv. (1 Moj 1,28.29; 2,8.15) Mali žiť večne, nemali umierať. (1 Moj 3,22) Ľudia mali postupne osídliť celú zem a urobiť z nej skutočný raj. Ani si nevieme predstaviť plnohodnotný život ľudí v pôvodnom krásnom prostredí, život bez ťažkostí a problémov, ktoré ho potom neskôr začali kaliť, život v bezprostrednom spoločenstvo so Stvoriteľom. Biblia podčiarkuje, že to bola skutočnosť - do určitého okamihu.
Keby (prví) ľudia zostali závislí na Bohu, keby stále uznávali jeho zvrchovanosť a riadili sa životnými princípmi - zásadami, ktoré im pre život stanovil (1 Moj 1,15-17; Iz 48,18.19), mohli žiť večne šťastným životom v rajskom prostredí. Boh ľudí vopred poučil o tom, že dôsledkom neposlušnosti – „hriechu“ je smrť (Rim 6,23; 1 Moj 2,16.17). Boh dal ľuďom veľa vzácnych darov a možností - krásne a zdravé prostredie, perspektívu neustáleho duchovného aj intelektuálneho rozvoja, perspektívu života bez konca ... Jedným z najväčších Božích darov však bola slobodná vôľa. Ľudia sa mohli sami rozhodnúť, či zostanú závislými na Bohu, alebo sa životom vydajú sami, nezávisle na ňom. Boh ľudí dostatočne varoval pred dôsledkami odcudzenia od neho ako zdroja života! (Sk 17,24.25) Veď je to Boh, kto človeka stvoril a dodnes je zdrojom a udržiavateľom života. Napriek varovaniu sa však ľudia rozhodli poslúchnuť pokušiteľa a skúsiť život bez Boha. Príbeh opísaný v 1 Moj 3,1-6 nám ukazuje, ako ľahko sa ľudia nechali oklamať.
V 1. Moj 2,16.17 Boh ľuďom oznámil vážnu výstrahu: DÔSLEDKOM neposlušnosti JE SMRŤ! Pokušiteľ však ľuďom klamal: NEZOMRIETE, ALE BUDETE AKO BOHOVIA. Bola to zrejmá lož. Dodnes sa ľudia presviedčajú o tom, že Boh mal pravdu. Ľudia hrešia, odcudzujú sa Bohu, nepočúvajú jeho zákony - a umierajú. Naše starnutie a nakoniec smrť sa tak stávajú dôkazom o tom, že prvý príbeh v Biblii nie je žiadnym mýtom, ale triezvou skutočnosťou. Ľudia svojím postojom stratili príliš veľa: rajské prostredie, bezprostrednú Božiu prítomnosť, práca už nie je radosťou, ale drinou, prichádzajú choroby a bolesti, ľudí rozdeľuje nenávisť, ľudia sa už nevedia opravdivo radovať. Pretože „všetci ľudia zhrešili“ (Rim 3,23), všetci ľudia prežívajú podobný údel.
Až potiaľ Biblia opisuje skutočnosť. Z pôvodnej krásy a šťastia zostalo len torzo. Biblia je však knihou, ktorá má za úlohu priniesť nádej v beznádeji, má za cieľ poukázať na východisko zo situácie. Toto východisko však nenašli ľudia, ale ponúka nám ho sám Boh.
Hneď po tragickom zlyhaní prvých ľudí prichádza za nimi Stvoriteľ a volá ich k sebe. (1 Moj 3,8.9) Ľudia pochopili, že sa dopustili zrady na Bohu, a skrývajú sa pred ním, utekajú. Dodnes sú ľudia na úteku pred Bohom. Adam povedal: „Bál som sa.“ (v. 1) Boh však za človekom prichádza ako prvý, ako ten, komu na človeku záleží, prichádza iniciatívne s ponukou záchrany. Boh ani vo chvíli hriechu neprestal mať ľudí rád! Preto pri „účtovaní“ s pokušiteľom, ktorý v prestrojení za hada podviedol a oklamal človeka, Boh povedal zvláštny výrok:
„A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom. ONO TI ROZDRTÍ HLAVU a ty mu rozprtíš pätu.“ (1 Moj 3,15)
Povedané inými slovami: Od tejto chvíle budú na svete žiť dve skupiny ľudí - žena a jej potomstvo, (symbol veriacich ľudí, ktorí sa budú snažiť žiť podľa Božích zásad) a had a jeho potomstvo (pokušiteľ - satan - had a ľudia bojujúci proti Bohu ). Dejiny nášho sveta ukázali, že ľudia skutočne stáli pod dvoma vlajkami, žili v dvoch táboroch. Ľudia síce žijú spolu, stýkajú sa, spolupracujú na mnohých projektoch, a predsa sú vnútorne, názorovo rozdelení. Na jednej strane tu stojí „potomstvo ženy“ - Božiu cirkev, veriaci ľudia. V starozákonnej dobe tu bol Bohom vyvolený izraelský národ. Z tohto národa sa mal narodiť Vykupiteľ ľudstva, Boží Syn. Mal sa narodiť ako človek, a predsa to nebol človek. Príde preto, aby „rozdrtil“ hadovi hlavu - aby zničil moc zla a hriechu, ktorý had na svet zavliekol.
Uplynuli stáročia a tento prorocký výrok sa stal skutočnosťou. Na svet prišiel Boží Syn, ktorý sa narodil ako človek (Gal 4,4). A keď po troch rokoch služby zomieral na kríži Golgoty, definitívne zvíťazil nad zlom, porazil satana a stal sa víťazom nad smrťou. Práve vo chvíli Ježišovej smrti sa splnila posledná časť prorockého výroku z raja: „ty mu rozdrtíš pätu“ - ublížiš mu, pribiješ ho na kríž, vydýchne naposledy - ale nezničíš ho. Kristus síce zomrel krutou smrťou namiesto nás, avšak po troch dňoch vstal z mŕtvych. Zomrel, aby nás zachránil od večnej smrti, a vstal z mŕtvych, aby dokázal, že on sám je zdrojom života. Zomrel, aby ukázal, ako nezmyselný je hriech a odboj proti Bohu - vedie k smrti, k sebazničeniu. Kristus však vstal z mŕtvych, aby ukázal, že pre človeka, odsúdeného k večnej smrti, existuje nádej života - toho života, ktorý Boh ľuďom dal na začiatku.
Výrok v 1 Moj 3,15 je síce stručný a predsa je úžasnou ilustráciou toho, čo sa Boh dávno pred stvorením sveta rozhodol urobiť pre záchranu človeka v prípade, keby sa od neho odcudzil.
„Viete predsa, že nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ste vykúpení z márneho svojho obcovania, podaného otcami, ale drahocennou krvou ako bezvadného a nepoškvrneného baránka, Krista, predzvedeného pred založením sveta a zjaveného pri posledku časov pre vás, ktorí skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, takže vaša viera je i nádejou na Boha.“ (1 Petr 1,18-21)
„A budú sa jej klaňať všetci ... ktorých mená nie sú zapísané v knihe života Baránka, ZABITÉHO OD ZALOŽENIA SVETA.“ (Zj 13,8)
„Keď prišla plnosť času, poslal Boh svojho Syna, narodeného zo ženy, podrobeného pod zákon, aby ... vykúpil [ľudí].“ (Gal 4,4)
V úvode Biblie je ešte načrtnutý spôsob, akým Boh človeka očisťuje od hriechu a zachraňuje.
1 Moj 3,7 nám prezrádza, že ľudia poznali svoju biedu a nahotu a snažili sa ju zakryť - vyriešiť vzniknutú situáciu a zachrániť sa vlastným úsilím. Neveriaci ľudia hľadajú cesty, ako si predĺžiť a skrášliť život. Žiaľ, často aj veriaci ľudia sa snažia zachrániť svojím úsilím, v minulosti vymýšľali rôzne bohoslužobné systémy, obete, dary, aby si „zaslúžili spasenie“.
Avšak Boh v raji urobil niečo hlboko symbolické: usmrtil zviera a urobil Adamovi a Eve odev z kože. (1 Moj 3,21) Za človeka umiera prvý prostredník, obetné zviera, ktoré ukazuje, že v budúcnosti na mieste človeka bude umierať Boží Syn. Boh ľudí oblieka do odevu, ktorý im pripravil on sám. Je to obraz toho, čo Boh robí pre našu záchranu: usmrtené zviera predstavuje zástupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Oblek z kože je symbolom krásneho a bezhriešneho života Ježiša Krista, ktorý Boh „pripočítava“ človeku, ktorý ho vierou prijal. Boh ľuďom ponúka riešenie, záchranu, východisko - a ľudia ho môžu buď vierou prijať, alebo odmietnuť. Rozhodujúca je slobodná vôľa každého človeka.
Žijeme v storočí zaplavenom najrôznejšími informáciami a objavmi. Zriaďujú sa nové tlačové agentúry, nové televízne kanály, na kozmických dráhach krúžia telekomunikačné satelity, vychádzajú nové denníky a spravodajcovia. Svet chce a musí byť informovaný.
Každý deň sa do nášho vedomia prostredníctvom tlače, rozhlasu, televízie a kontaktov s ľuďmi vtláčajú stovky správ a informácií. Upútavajú nás tučnými titulkami. Venujú sa im krátke šoty v jednotlivých reláciách, do redakcií sú pozvaní experti, aby sa k udalostiam vyjadrili. Pozornosť sveta sa striedavo upiera k politickým udalostiam, k hospodárskym otázkam, k medzinárodnému vývoju, k ekologickým problémom, k zázrakom techniky, k násilnostiam a vraždám ...
Je však nepochopiteľné, že O TEJ NAJDÔLEŽITEJŠEJ SKUTOČNOSTI ĽUDSTVO NEVIE, že zostáva mimo pozornosť ľudí. Pritom by si zaslúžila oveľa viac pozornosti než oveľa menej dôležité záležitosti, ktorým sa ľudia venujú. Je to paradoxné - zdokonalili sme informačné systémy (družice, rozhlas, televíziu, telefónne optické káble prenášajúce stovky hovorov naraz) - a svet takmer nič nevie o tej najväčšej správe – o Božom pláne záchrany.
„Či nevieš? Či si nepočul: Večný Boh Hospodin, ktorý stvoril konce zeme, neustáva ani nezomdlieva... On dáva ustalému silu ... Neboj sa ... Ja ti pomôžem ... hovorí Hospodin a tvoj vykupiteľ, Svätý Izraelov.“ (Iz 40,28.29; 41,14)
„Kristus Ježiš prišiel na svet spasiť hriešnikov, z ktorých prvý som ja.“ (1 Tim 1,15)
Biblia nás informuje o tom, že Boh si od počiatku prial, aby ľudia na svete žili skutočne šťastne, večne, s krásnou perspektívou.
„Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a nádej.“ (Jer 29,11)
„Nech opustí bezbožný svoju cestu a nešľachetný človek svoje myšlienky a nech sa navráti k Hospodinovi, a zľutuje sa nad ním, a k nášmu Bohu, lebo je hojný odpustiť. Lebo moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami ani moje cesty nie sú vašimi cestami, hovorí Hospodin. Lebo o koľko vyššie sú nebesia než zem, o toľko sú vyššie moje cesty než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky.“ (Iz 55,7-9)
Ľudia však zhrešili. Odcudzili sa Bohu. (Iz 59,1.2) Hriech ťažko poznamenal náš ľudský život, ktorý nám prináša veľa bolestí, a nakoniec umierame. Apoštol Pavol to vyjadril nasledovne:
„Preto ako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (Rim 5,12)
Apoštol Pavol písal list Rimanom niekoľko stáročí neskôr ako Mojžiš. Mojžiš hovorí o Božom prísľube, Pavol už opisuje jeho splnenie. Mojžiš hovorí o tom, kto „rozdrtí hadovi hlavu“, Pavol môže dosvedčiť, že Kristus už na svete bol, zomrel a vstal z mŕtvych. A preto Pavol mohol ďalej napísať:
„A tak teda ako jedným pádom [prešiel] odsudzujúci výrok na všetkých ľudí na odsúdenie, tak i jedným ospravedlňujúcim výrokom [prešiel] dar milosti na všetkých ľudí na ospravedlnenie života. Lebo ako neposlušnosťou toho jedného človeka sa stali mnohí hriešnymi, tak aj poslušnosťou toho jedného stanú sa mnohí spravodlivými.“ (v. 18.19)
Ľudia svojím hriechom vyhĺbili medzi sebou a Bohom hlbokú a širokú priepasť. Sami by sa nikdy nedokázali dostať späť. Hneď na začiatku Boh ľuďom sľúbil, že cez túto „priepasť“ vybuduje most. Storočie za storočím sa míňalo a Boh v Biblii vykresľoval ďalšie a ďalšie detaily svojho záchranného plánu. Nakoniec na svet prišiel Ježiš Kristus, ktorý svojím životom a smrťou preklenul priepasť odcudzenia. Stal sa mostom, po ktorom môžu prísť všetci, „ktorí veria“ (Ján 3,16) zas späť k Otcovi, do pôvodného prostredia. (Ján 14,1-3)
Zatiaľ ešte nie sme na konci mosta, ale rýchlo sa k nemu blížime. Už čoskoro chce Boh zúčtovať s hriechom a s jeho pôvodcom. Už čoskoro veriaci dosiahnu vytúžený cieľa svojej cesty.
Rovnako ako prvé tri kapitoly v Biblii popisujú počiatok sveta, stvorenia a pád do hriechu, posledné tri kapitoly Biblie popisujú koniec hriechu a novú zem:
| 1 Moj 1 = stvorenie sveta | Zj 22 = nová zem |
| 1 Moj 2 = stvorenie človeka | Zj 21 = detaily novej zeme |
| 1 Moj 3 = pád do hriechu | Zj 20 = zničenie hriechu a jeho pôvodcu |
1. Prečo nie je ústne odovzdávanie informácií rovnako spoľahlivé ako písaný záznam?
2. Čo nám potvrdzuje, že Mojžiš pri písaní správ o stvorení a o potope nečerpal z povestí okolitých národov?
3. Ktoré pre nás dôležité správy nachádzame v prvých kapitolách Biblie?
4. Čo Biblia myslí výrokom, že „Boh stvoril svet“? (Žalm 33,9; Žalm 148,3-5; Ján 1,1-4)
5. Prečo sa ľudia rozhodli poslúchnuť pokušiteľa a hriechom sa odcudzili Bohu? Čo je to hriech?
6. Čo všetko spôsobil hriech v ľudskom živote? Čo je najhorším dôsledkom hriechu? (Rim 6,23)
7. Aký Boží sľub sa skrýva v texte 1 Moj 3,15? Čo znamenajú slová: „ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu“?
8. Ktorá správa je pre človeka najdôležitejšia? (Iz 40,28; 1 Tim 1,15)
9. V akom zmysle sa Ježiš Kristus stal mostom záchrany pre človeka?
10. V čom sa podobajú prvé a posledné tri kapitoly Biblie?
11. Ako rozumieš výrazu „Boží plán záchrany“?